Teší ma, že vďaka podpore rodiny Pavlů, môžeme tu v priestoroch saly terreny Pálffyho paláca spoločne otvoriť činnosť Galérie Statua. Ako názov prezrádza, náplň galérie profilujeme smerom k soche, objektom, priestorovým disciplínam a inštaláciám v celej možnej šírke materiálov a médií tak, aby v sme spolu s výtvarníkom a jeho dielom zúročili inšpiratívnosť, múzickú atmosféru, historickú pamäť a poetiku miesta a aby sme v prospech veci zapojili nielen kvality, ale i prítomné technické limity. V tomto duchu pripravujeme výstavy Gabriely Luptákovej, Zory a Štepána Pálových a zatiaľ neznámom zoskupení, rodiny Šickových.

V roku 2009 som tvorbou Petra Rollera otvárala, ešte nič netušiac, záverečnú výstavu Galérie ForZet na Panenskej ulici. Dnes verím symbolike Fénixa, keď práve výstavou Petra Rollera Na rozhraní tmy a objektmi zo série Relikty a Orient, uvádzame do života Galériu Statua.

Po významnom a pre Petra charakteristickom období práce s kameňom, tvoria – popri maľbe a kresbe – ťažisko jeho súčasnej tvorby hlavne objekty z dreva a kovu. Nápadu, myšlienke sa vždy venuje dlhšie obdobie a odkrývaním možností ju rozvíja do nových kvalít zväčša v súbore diel, v obsahovo i vizuálne samostatných sériách, ale v tvorivej nadväznosti. Okrem rôznych tém priestorových objektov sú známe aj inštalácie, známky a petrogramy…

Vystavené Relikty predstavujú stále sa rozrastajúcu líniu komorných skulpturálnych objektov. V rámci genézy sú zaujímavé istým inšpiračným skokom, vychádzajú totiž z Petrových záznamov z konca 60-tych rokov. Autor sa nimi po vlastných stopách vracia späť, do čias štúdia u profesora Jozefa Kostku na VŠVU. Potvrdzujú ako sa od začiatku v jeho tvorbe presadzoval minimalistický jazyk geometrickej abstrakcie avšak v špecificky rollerovsky definovaných tvaroch, priestorových reláciách a kresbových štruktúrach.

Relikty majú svoj vnútorný rozmer vpísaný premýšľavým a kultivovaným putovaním po minulosti, po tom, čo zostalo z hmotnej i nehmotnej kultúry, čo prežilo, ktoré symboly a ktorí svedkovia.

V tabuľkách na stenách Peter pripomína lokality, budovy, kaviarne, krčmy, obchody, sakrálne i civilné miesta v Bratislave, starým Bratislavčanom dôverne známe. Ak si ich prečítate, možno sa vám vybaví ich vôňa, farba, zvuky … alebo i to ako rýchlo a samozrejme si zvykáme na ich neprítomnosť.

Objekty línie Orient tajomnosťou, zvedavosť vzbudzujúcou uzavretosťou, farebným konceptom a vo svojom vnútornom systéme príznačnou drobnokresbou zhmotňujú a vizualizujú významové znaky Petrovi blízkych – orientálnych kultúr a civilizácií.

A na záver isté predznamenanie budúcnosti, toho, čo sa rodí a rozrastá v Petrovom ateliéri. Gulajgorod – je priamym potomkom Petrovej vášne… lásky k ruskej kultúre, klasickej literatúre (prečítanej v ruštine!) a endemickému, výsostne národnému humoru. Koniec koncov, tam má svoje korene aj suprematizmus a geometrická abstrakcia. Kruh sa uzavrel a môj príhovor tiež, ďakujem Vám za pozornosť.

Xénia Lettrichová