Jaroslav KOŠŠ a Vincent GAJDOŚÍK
R.O.V.N.A.K.Á. O.R.I.E.N.T.Á.C.I.A.
Vernisáž: v utorok 4. septembra 2012 o 18. hod.
Vernisáž: v utorok 4. septembra 2012 o 18. hod.
Výstavnú dramaturgiu Galérie Statua orientujeme na sochu, plastiku, priestorové disciplíny a v tomto rámci na komunikáciu tvorcu a jeho diela s prítomnou históriou a atmosférou miesta. Dnes program napĺňa autorský koncept Jaroslava Košša a Vincenta GajdošíkaR.O.V.N.A.K.Á.O.R.I.E.N.T.Á.C.I.A., ktorý nie je kolekciou jednotlivých diel, ale kompaktným projektom integrovaným do priestorov galérie Statua.
V spolupráci alebo lepšie povedané v komentovanom spoluautorstve výtvarníkov, rovesníkov a kamarátovmapuje dlhoročné prekrývanie ich životných dráh, osobných skúseností a názorov.
Obaja analyticky reagujú na mozaiku udalostí okolo nás – počnúc vzťahom ľudí k životnému prostrediu a nemateriálnym hodnotám, cez hodnotenie vývoja a kvality súčasného slovenského výtvarného umenia, až k aktuálnym problémom našej prítomnosti – akou je situácia a postavenie zdravotných sestier v spoločnosti. Svoj postoj a názor na vec prepisujú do výtvarných záznamov. Obsahovo sa venujú v širšom zmysle vážnym témam, formu výpovede však držia v abstrahujúcej a univerzálnej rovine. Pracujú s kresbou v zámerne redukovanom minimalistickou výtvarnom jazyku, s prvkami materiálovej montáže a priestorových intervencií. Využívajú kontrast čiary, plochy, a tretieho plánu, ktorý tvoria odkrývaním vrchnej z dvoch preložených vrstiev papiera alebo naopak pridaním ďalšieho materiálu.
Všadeprítomná ruka má svoju symboliku, priamu spojitosť myšlienky a činu, slúži prenosu informácií, významovým presahom aj interpretácii abstraktných pojmov. Podporuje čitateľnosť a plynulý prechod medzi mentálnou a obrazovou stránkou diela.
Je zrejmé, že projekt sa dá vnímať i chápať vo viacerých rovinách a obsah nie je zjavný na prvý pohľad. Najlepšie je k projektu pristupovať s otvorenou mysľou, hľadať spojenia, postupnosti a nadväznosti v naznačenom smere prehliadky. Navyše, samotná kresba, ktorú výtvarníci označujú ako ontogénnu, tu má veľmi špecifické postavenie . Určite lepšie ako moje vysvetlenie bude autorove … preto dám slovo – ale len na päť minút – Jarovi.
Xénia Lettrichová