BLÍZKOSŤ je pojem hladivý, príjemnej teploty a mnohých významov. „Šickoobjímajúci“ v spojitosti so Slávkou a Janom, manželmi, výtvarníkmi, pedagógmi, rodičmi a partnermi v mnohých ďalších ohľadoch. Výstava je o ich blízkosti, osobnej i profesionálnej, o blízkosti ľudí i k ľuďom vôbec, o blízkosti k viere a bohu a o vedome udržiavanej spätosti s morálnymi hodnotami. O blízkosti a nedeliteľnosti ich presvedčenia a výtvarného prejavu.

O spoločnej, pracovitej a nakoniec veľmi úspešnej ceste za každodennými cieľmi. Rada by som zdôraznila, že slobodnej a nezávislej. Neorientujú sa iba na domácu scénu. Slávka a Ján sú spoločensky i pracovne otvorení svetu. Prostredníctvom organizovania a aktívnej účasti na sympóziách rozvíjajú kolegiálne kontakty, sochy a objekty realizujú a zanechávajú v rôznych krajinách všetkých kontinentov. Je to významná časť ich tvorby, inšpiračne, tvaroslovne i rozsahom, avšak doma málo viditeľná, tým pádom málo vnímaná a vlastne nehodnotená. Pritom absolvovali vyše 25 takýchto tvorivých pobytov a každý z nich vytvoril okolo 50 diel.

Obaja pracujú s klasickými materiálmi – materiálmi zeme. Je to dané nielen sympoziálnym spôsobom práce, ale aj tvorivou preferenciou. Slávka polarizuje medzi kameňom a hlinou a Ján medzi kameňom a drevom. Slávka má bližšie k modelovaniu u Jána nesie povrchová úprava stopy strojového rezania a opracovávania. Výrazové možnosti materiálov si – často aj v sériách – overujú pri jednom motíve. Ich témy majú transcendentálny presah, globálnu zrozumiteľnosť, sú otvorené interpretáciám a pochopeniu.

Obsahovo blízke, ale nie identické. Slávkine vyjadrenie je intímne, lyrické a empatické. Pri výbere na výstavu sme sa zamerali na nefiguratívnu polohu. Na diela, do ktorých ako súčasť alebo paralelný motív Slávka implementuje biblické texty. Písmo …a podobne aj fragment rúk… používa ako výrazovo silnú, grafickú a mnohovýznamovú štruktúru, evokujúcu tajomno, zasvätenosť a všeplatnosť. Písmo je samo o sebe magické a výrazovo silné …v sebe ukrýva múdrosť a kultúru civilizácií . Štruktúru, prostredníctvom, ktorej vizualizuje svoje vyznania a posolstvá, prítomnosť osobnú, zrejme i vyššiu.

Jánovu tvorbu, nezávisle na mierke, charakterizuje vážnosť sochy, stabilita a monumentalita. Obsahovo práca s univerzálnymi, kultúrnymi i kresťanskými symbolmi vo vlastnej interpretácii. Dnes predstavuje komornejšie kamenné objekty – ešte teplé – vytvorené minulý týždeň v Bulharsku. Objekty postavené na dialógu a príbehu – kompozične na kontakte a vzájomnom pôsobení jednotlivých prvkov a na geometrickom vymedzení priestoru, hmôt a pomerov.

Smrť maľby bola donedávna frekventovaná téma. Maľba však prežila a ukázalo sa, že skôr išlo o pozičný boj nových médií a zosúladenie sa s pocitom doby. U sochy… ktorá má dnes na školách málo poslucháčov a tým pádom i budúcich tvorcov, sa kvalitné materiály a postupy ako drahé a pracné vytrácajú a s nimi zákonite i manuálna zručnosť – sa o smrti nehovorí . Možno prechádza obdobným procesom, aby sa narodila s novou silou. Výstava ukazuje, že tí, ktorí nepodľahli zrýchlenému tempu a diktátu efektov, že sochári v pravom zmysle slova – i Šickovci – sú síce ohrozený druh, ale našťastie vo svojom smerovaní pevní ako … kameň.

Xénia Lettrichová