Aj keď účasť pedagógov na výstave je viac menej symbolická, som veľmi rada, že ich v prostredí Galérie Statua máme možnosť privítať.
Prof. Michal Gabriel, autor Bratislavčanom známej sochárskej kompozície „Sigmund Freud“ a súsošia „Žraloci“ v River Parku. (Investori prejavili dosť humoru, keď si týchto s nimi spojovaných predátorov, vybrali na výtvarné dotvorenie priestorov svojho projektu). Vizuálne výrazná tvorba Michala Gabriela je postavená na konfigurácii s priestorom, cítení sochy v priestore a istom napätí medzi čistým, lapidárne vyjadreným tvarom a aurou tajomna neodhalenej, niekedy možno i dávnej skutočnosti.
Cítenie priestoru je tiež významným rysom tvorby Doc. Tomáša Medeka. Zapája ho rovnocenne do objemu, povrchu i vnútornej kompozície diela, do rastru priehľadov, svetla a hmoty. Jeho objekty predstavujú veľmi zaujímavú autorskú polohu geometricko-konštruktívnych smerovaní, ktorá v poslednom období, prekladom princípov do jazyka fluidných tvarov, vyústila do bio objektov.
Vystavené diela študentov i absolventov sú všetko školské práce, sledujú zadanú, prípadne dohodnutú tému a súčasne dokladajú, ako si formujú programy v celej šírke ponúkaných možností. Aktualizujú súčasné tendencie ruka v ruke so snahou nájsť si svoju obsahovú a komunikačno- interpretačnú cestu. Čím dlhšia prax, tým väčší posun, najvyhranenejšie sú teda programy doktorandov. Dnes asistent v ateliéri – Dušan Váňa rozvíja dve polohy hyperrealistickú a kinetickú a je vidieť, že v oboch sa nielen hrá, ale i baví. Môžete si to overiť na Hruškách – skladačkách a jeho Voyer Vás pritom nespustí s očí. Natália Chalcarzová pracuje vo viacerých líniách, tu vystavuje formičky – modifikovanú odozvu úvodného keramického školenia, v spolupráci s architektmi hľadá pôdu pre sochársky stvárnenú architektúru a jej vtipný, k národným radostiam obsahovo sa vzťahujúci svetelný objekt Pulihrášek, dotvára jedno brnenské námestie. Jan Šebánek sa tiež orientuje na tvorbu do architektúry a verejných priestorov, je napr. autorom súťažného návrhu jazdeckej sochy Jošta Moravského, ako aj vystaveného minimalistického objektu Anuloid.
Monika Horčicová, minuloročná absolventka, pracuje s princípom zmnoženia, priestorovou variabilnosťou a expresívnou grafikou ľudskej kostry. Skôr ako tému smrti zobrazuje takto štylizovanú, do kosti abstrahovanú ľudskú figúru v rôznych prenesených významoch i symbolických súvislostiach.
Študenti 6. ročníka, keďže sa sústreďujú na diplomové práce, priniesli vlaňajšiu úrodu.
Klaudia Korbeličová, organizátorka dnešnej výstavy, absolventka bakalárskeho štúdia v ateliéri skla, sa s vervou i fyzickým nasadením pustila do modelovania figúry. V nadživotnej hlave zachytáva pohyb tváre po údere a torzo reálne domodelovala a rozvlnila údermi v boxerských rukaviciach.
Ilona Župková experimentuje v čase i disciplínach. Ako dokumentuje jej práca Krajka, digitálne prenáša archaické, háčkované či viazané čipky do súčasnej robustnejšej formy priestorových objektov.
Ladislav Ducháček zas hľadá súčasnej dobe a životným pocitom odpovedajúci výraz a polohu figurálnej tvorby. Konkrétny pocit hodnoty a kvality individuálneho života zobrazil vo výrazovo silnej, zmnoženej figurálnej kompozícii „Stavba“.
Víťeslav Šerý rád zahmlieva a šerí prekvapivo jemnou deliacou čiarou hranice medzi fikciou a realitou. Naviac, smútok obrusuje humorom, preto je jeho Nevesta máličko nad mierku.
5. ročník reprezentuje Tomáš Pavlacký. V zmysle hesla tvorba hrou aktuálne pracuje s novotvarom, ktorý vzniká chybou a odklonom od pôvodného smeru realizácie.
Ďalšie 3 ročníky zastupuje 8 študentov, Petr Křivák, Hana Svobodová, Markéta Schiffnederová, Jiří Kamenskich, Eva Lukešová, Jiří Pec, Jan Dostál a Marie Widemannová, ktorých práce si zaslúžia pozornosť a nezaslúžia si už unavených poslucháčov. Vzniknutý dlh im splatím pri nasledujúcej výstave ateliéru v Galérii Statua.
Už len na záver – podľa prof. Michala Gabriela zámer výstavy je ukázať programovú šírku ateliéru s dôrazom na figurálnu tvorbu a kreatívne zapojenie nových médií. Popri tom vyšla najavo spätná väzba študentov v tvorivej samozrejmosti, ľahkosti, už spomínanej hravosti a radosti z práce. Môže si vedúci ateliéru priať viac?