Na pozadí tejto situácie sa vyše dvoch desaťročí formuje aj tvorba ružomberského sochára, svojho času absolventa ateliéru Juraja Meliša na VŠVU v Bratislave, dnes vedúceho katedry výtvarného umenia KU, docenta, doktora umení a pedagogických vied Rastislava Biarinca.

To, čo ovplyvňuje jeho tvorbu primárne, je fascinácia prostredím, krajinou, geológiou, procesmi v zemskej kôre i na jej povrchu a tým, čo je v jej sformovaných vrstvách zakódované. V uvedenom rámci rieši vo výtvarnej rovine koncept zmeny, jej príčiny a predpokladaným, autorom namodelovaným dôsledkom. Dnešná výstava PREMENY je voľným pokračovaním projektov Mystérium zeme a Mystérium krajiny. Tentokrát ho miesto krásy krajiny zamestnáva jej opak, hlboko vyrytá brázda spotrebnej spoločnosti v podobe civilizačného odpadu a smetísk. Stopa, ktorú dnešok zanecháva budúcnosti. Napriek kritickému názoru, nedvíha varovne prst. Ponúka skôr prekvapivo optimistický pohľad na to, ako sa zem dokáže s odpadom sama vysporiadať. Očakáva, že tak ako skameneli iné produkty, povedzme  exkrementy – koprolity, tak petrifikujú aj petfľaše, plastové vrecká, tesniace gumičky…. Biarinec predbehol prírodu, v časovej slučke a z pohľadu sochára vytvoril technikou stuhnutých odliatkov tvarovo zaujímavé objekty. Skamenené artefakty z betónu, ktorým zloženie, štruktúry, tvar v negatíve a pozitíve i zaujímavú grafiku v reze, prepožičal dnešný odpad.

Biarincova platforma nie je figurálna tvorba, ani komorná plastika malého formátu, cieľom nie je oku lahodiaca ladnosť. Je sochárom robustných foriem a interpretácie predpokladu, anticipácie. Posúva chápanie sochárstva do dimenzií, kde východiskom je myšlienka a následne hrá veľkú úlohu predvídaná alebo riadená náhoda. Kde všímavosť, uvážlivosť a náročná príprava, v ktorej si nič nezľahčuje, prináša paradoxne na oko realizačne jednoduché riešenie.

Xénia Lettrichová