Dlhodobo je jeho materiálovou bázou drevo. Jeho špecifické danosti využíva bez nejakých zásadných zásahov. Zapája asociatívnu silu stromov, ich korpusov i s koreňovým systémom alebo bioštruktúr v reze a využíva ích – i smerom k divákovi – všeobecne pozitívne prijímanú významovú symboliku, zmysluplnosť, čistotu, rovnosť, život…
V najnovšej tvorbe túto emocionálnu podporu v mene preskúmania nových možností dočasne opustil a súčasne si tým sťažil pozíciu v zmysle širšej diváckej akceptácie. Vstúpil na aristokratickú pôdu minimalizmu a geometrickej abstrakcie, na pôdu, kde sa niet za čo schovať, kde sa nehrá na city, ale možno na intelekt a určite na poznanie problematiky. Na pôdu, kde je výpoveď obnažená na svoju podstatu, kde je nutné nájsť si vlastnú parketu a sformulovať pôvodný autorský program. Tá cesta sa mi páči, má svoj vývoj a je presvedčivá.
Marián Straka sa aktuálne upriamil na tému kruhu a jeho tvarovú variabilnosť vo vzťahu k priestoru. Opustil pritom prírodné materiály, pracuje s kovom a gumou, presnejšie s priemyselným produktom. Nastúpil tak na storočnú vlnu kontinuálneho rozvíjania princípu postavenia spotrebného predmetu, v tomto prípade auto duše, do nových súvislostí a ešte viac posilnil konceptuálnu stránku výpovede. Mäkký materiál mu umožňuje tvar modelovať, respektíve kruh deformovať pomocou váhy, gravitácie, rôznej miery nafúknutia, krčenia, variácií zalomenia. Alebo úpravou a odlievaním dodať pevnú dimenziu a deformáciu stabilizovať. Podobne ako vo veľkoformátových grafikách, dobrý a výrazný nápad, jednoduchá forma, presvedčivo dotiahnutá po výtvarnej stránke.