Galéria Statua | Prof. Juraj Meliš a jeho študenti – GULÁŠ
15988
page,page-id-15988,page-template-default,ajax_fade,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,qode-title-hidden,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-7.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.5.1,vc_responsive

Prof. Juraj Meliš a jeho študenti

GULÁŠ

Vernisáž: v piatok 25. 4. 2014 o 18.00 hod.


Foto © Martin Lettrich


Zámerne vystavujú diela, v ktorých sa ich aktuálne tvorivé smerovanie, ak nie priamo, tak určite mentálne, približuje v témach či v spôsobe interpretácie k tvorbe Juraja Meliša. Všetci zhodne si vážia a s odstupom času spontánne oceňujú, že jeho prítomnosť ako pedagóga bola v ateliéri nielen viditeľná, ale i citeľná. Že sa im nadštandardne venoval, počnúc spoločnými rannými stretnutiami, na ktorých sa preberali aktuálne a nielen výtvarné problémy, že vždy rešpektoval ich výtvarné cítenie, že si mohli slobodne voliť témy, ku ktorým sa chceli vyjadrovať, že neriadil, ale radil a že práve v tomto ateliéri sa sochárskej tvorbe bolo možné venovať najkompletnejšie. Znie to ako samozrejmosť, ale skutočnosť je i dnes bežne iná.

Profesor Meliš svojou osobnou históriou a kreditom posilnil u študentov morálnu výbavu a z tohto uhla i vnímanie životného prostredia, civilizačných a ekologických problémov i záchrany kultúrnych pamiatok. S tým súvisí aj postoj k spoločenským problémom a užšie i k problémom na výtvarnej pôde. Preto asi neprekvapí, že táto výstava manifestuje aj stále prítomný nesúhlas s tým, že a ako musel Juraj Meliš odísť zo školy, pričom mu nebolo ani dovolené priviesť k absolutóriu študentov, ktorí vtedy ešte študovali.

Podpora individuality poslucháčov počas štúdia, rozmanitosť tvorby ich profesora i následný predsa len tvrdší stret s realitou všedného dňa a s tým súvisiace realizačné možnosti, zákonite priniesli rôznorodosť v prejave i v disciplínach.

Tvarovanie, modelovanie, materiál pod rukami a vyjadrenie sa v priestore zostáva doménou väčšiny. Dionýz Trosko zváraným objektom „ Pocta prof. Melišovi“ komunikuje formou tvarovej a myšlienkovej odozvy s pred ním umiestneným Melišovým Dialógom. Citáciu Melišovho autoportrétu v transparentnej polohe v konfrontácii s materiálovo surovou vertikálou pripravil Adam Čierny, Fero Bohunický a Vlado Baláž vo svojich bronzoch stvárňujú zraniteľnosť súvisiacu z nepomerom síl a fatálny civilizačný stret, Lukáš Grohmann kriticky reaguje na modifikované potraviny, Peter Ševčík – speleológ s rešpektom k prírodným tvarom priniesol Okopanec a Jakub Trajter zas ako výraz stotožnenia sa s profesorom, bozzetá – sochárske to cibrenie a prstoklad v malých formách. Juraj Rattaj kolážovým objektom mapuje profesorovu životnú cestu a Jožo Mihál má na čestnom mieste svoju interpretáciu Melišových terčov.

Výstava sochárskeho ateliéru je výrazne zastúpená aj v plošných disciplínach, čo s ohľadom na tvorbu Juraja Meliša prekvapivé nie je. Jakub Bachorík stvárnením mužského a ženského princípu reaguje na Melišovu sériu Lejdýs a Džentlmens, Lívia Klasová sochárskym cítením hmôt a priestoru znázorňuje mestský interiér, Michal Mráz zas maliarskymi kolážami v krajine zaujímavo posadenú mozaiku súčasnej spoločnosti. A na záver Samo Benčík pripomína, že sa v žiadnom prípade netreba brať príliš vážne.

Podtitul Guláš hovorí o výrazovej mnohotvárnosti kolektívnej výstavy,  o spoločných stretnutiach ateliéru pri tradičnom guláši a naznačuje, čím Vás výtvarníci pohostia.
Prajem Vám dobrú chuť a dobrú zábavu.

Xénia Lettrichová


Stacks Image 324
Stacks Image 306
Stacks Image 308
Stacks Image 310
Stacks Image 312
Stacks Image 314
Stacks Image 302
Stacks Image 328
Stacks Image 330
Stacks Image 332
Stacks Image 334
Stacks Image 336
Stacks Image 338
Stacks Image 340
Stacks Image 326