Galéria Statua | Frantisek Bohunický – JurajRattaj
16017
page,page-id-16017,page-template-default,ajax_fade,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,qode-title-hidden,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-7.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.5.1,vc_responsive

Frantisek Bohunický – JurajRattaj

2 zo 17

Vernisáž: v piatok 6. 6. 2014 o 18.00 hod.

Úvodné slovo: Mgr. Xénia Lettrichová

6. 5. – 20. 6. 2014,

Foto © Oleg Fintora

http://youtu.be/bV5XiAGkisw – video z vernisáže


Možno nie priam k rozhnevaným mladým mužom, určite však všímavým a kritickým patria 2 zo 17 absolventov sochárskeho ateliéru profesora Juraja Meliša na VŠVU v Bratislave – František Bohunický a Juraj Rattaj. Pre oboch je charakteristická viacvýznamovosť a výpoveď vo viacerých obsahových a tým i formálnych rovinách súčasne.

Františka Bohunického už viac rokov pokúša statický, nemenný a nedotknuteľný status objektu a tak programovo a sebe vlastným spôsobom rozširuje jeho účel. Dnes rozšírenie nasmeroval na uvoľnenie energie a emocionálneho pretlaku. Pripravil interaktívnu inštaláciu v zmysle „športoviska“, kde sa divák nielen môže dotýkať, ale sa mu priam ponúka možnosť vybiť si napätie a spokojne udrieť do objektov symbolizujúcich predmet i podmet spôsobenej nespokojnosti.

Autorova téma je osobná, ale i obecná a všade diskutovaná nespokojnosť s pomermi na ­Slovensku. Pri hľadaní vinníka a toho, kto je za to zodpovedný, si musíme všetci, či sa nám to páči alebo nie, priznať svoj podiel viny. Keby si preto náhodou východniari chceli kopnúť do Bratislavčanov, alebo naopak, nech sa páči, lapa i s označením krajov, aby trafili a nikomu pritom neublížili, je v správnej výške k dispozícii. Naviac hodnotiť situáciu s odstupom i nadhľadom a neposudzovať problémy z optiky karpatského oblúku umožňuje Ferova mierka – štít Gerlach. Samozrejme je potrebné ho preliezť, nie pohodlne podliezť.

Kým František rozširuje takpovediac použiteľnosť objektu, Juraj Rattaj ide v protismere a účel zužuje alebo ruší. Jeho kvázi kubistické úžitkové predmety – stôl a okná posúva do roviny objektu. Posun ešte posilňuje inštaláciou a opäť účinkovo antagonistickým, podľa Juraja «mimikrovým» povrchovým dezénom. Obsahovým nositeľom transformácie je prítomná spomienka a pocit zo štúdia v Prahe, sprevádzaný obdivom k tamojšej, ojedinelej kubistickej architektúre.

Druhá časť prezentácie Juraja Rattaja ilustruje pragmatický pohľad na skutočnosť ako investovaný kapitál, produkcia a charakter výroby, ale aj súčasné spoločenské statusové fetiše, modelujú ale deformujú hodnoty. Citáciou sôch Jozefa Kostku , pozabudnutého profesora jeho profesora a vynikajúceho figuralistu, tematizuje na jednej strane morálne deformácie vzniknuté v dôsledku nedocenenia a na strane druhej deformácie fyzické, ktoré v priamej úmere modeluje výška investovaného kapitálu. Tu konkrétne aj – ako absurdné prepojenie s Kostkom – i využitá váha osobného auta a veľkosť pece, v ktorej sa diela odlievali.

Vážení priatelia, aby sme sa my len tak neulievali, poďme si radšej buchnúť i naliať na počesť Františka Bohunického a Juraja Rattaja.

Xénia Lettrichová

http://youtu.be/bV5XiAGkisw – video z vernisáže
Stacks Image 304
Stacks Image 324
Stacks Image 306
Stacks Image 310
Stacks Image 314
Stacks Image 308
Stacks Image 312
Stacks Image 302
Stacks Image 178