Pod významovou šírkou znamení však možno hovoriť aj o tých, ktoré modelujú  Katinu tvorbu. Tvorbu, v ktorej  tvorivej a duchovnej anamnéze, vo voľbe výtvarných disciplín, materiálov a postupov, sa s rýdzo jej vkladmi krížia vzory, inšpirácie a vplyvy. Domáceho pôvodu, v istom pokračovaní a súčasne autorskom vysporiadaní sa s tvorbou matky, sochárky Erny Masarovičovej, sú sochárske a šperkárske, scénografické vychádzajú z Katinho výtvarného vzdelania a prístupu k priestoru. Významné sú iste i tie geografické – prostredia, v ktorých sa pohybuje – bratislavské, pražské, holandské i americké.

Vo svojom tvorivom portfóliu popri šperkoch a známych, v mnohom vynikajúcich skladačkách, mala Kata i  väčšie objekty a inštalácie, spravidla z dreva, niekedy v kombinácii s priestorotvornými zrkadlami. Pred pár rokmi ju však život priviedol k materiálovému dedičstvu, k železu. Najprv to boli fragmenty – začaté či nedokončené zámery Erny Masarovičovej alebo už len negatívy zanechané v polohe povyrezávaných železných platní. Formou sympózií sa rozhodla nielen tento materiál ale aj spomienku na matku výtvarne zhodnotiť. Fiktívnym autorským stretnutím s vybratými umelcami, tak Erna Masarovičová rôznym spôsobom spoluparticipovala na tvorbe nových diel.

Postupom času Kata dospela do bodu, od ktorého už odvíja svoju vlastnú železnú cestu, cestu zbližovania sa z materiálom, s jeho i svojimi možnosťami a jeho projekciou do svojich výtvarných predstáv. Vytvorila súbor objektov, ktoré vystavila vo februári v Galérii SPP a ktoré odkryli v plnej šírke jej výtvarný posun a definovali nový rukopis. Stále sa vo veľkej miere necháva inšpirovať materiálom, aktuálne už anonymným zostatkom z laserového rezania železnej platne. Inšpirovať jeho charakterom, štruktúrou, priehľadmi, hmotnosťou respektíve odhmotnenosťou. Postupuje charakteristicky vrstvením v ploche alebo pridávaním a budovaním 3D objektu. Počíta so svetlom, pohybom a až s filmársky švenkujúcim pohľadom, objavujúcim hĺbku a vizuálnu hru rastrov a tieňov.

Dnešnú výstavu v Galérii Statua posúva na rozhranie objektu a priestorového konceptu. Uvedomujúc si, že tieto priestory si na jednej strane vyžadujú výtvarnú výpoveď akoby jednou vetou a na druhej strane majú svoje limity. Hlavne v prístupe a tak sa tu dajú vystaviť len ľahšie diela  štíhlejších proporcií, prípadne nie pevne spojených foriem. A Kata Kissoczy tomu vychádza svojou inštaláciou v ústrety … stručne a lapidárne, príznačným sochárskym jazykom odhaľuje rodinné prádlo a výstavou Signs, pod znamením dnešného novu, súčasne zahajuje multimediálny projekt 5. Sympózium EM s medzinárodnou účasťou umelcov a výtvarníkov.

Xénia Lettrichová