Jaroslava Šicková-Fabrici
je šírkou profesionálneho záberu a rozsahom, vecnou i geografickou šírkou svojich aktivít v rámci slovenskej sochárskej scény ojedinelý zjav. Venuje sa voľnej sochárskej tvorbe, tvorbe do verejného priestoru, je jednou z mála slovenských sochárok, ktorá sa pravidelne vyše dvoch desaťročí zúčastňuje na domácich keramických, sochárskych a zahraničných kamenosochárskych sympóziách a mnohé i sama organizuje. Úctyhodných je jej takmer 20 monumentálnych objektov vytvorených a inštalovaných v zahraničí.
Je profesorkou výtvarnej výchovy a tvorby, so zameraním na arteterapiu. Prednáša na Katedre výtvarnej výchovy UK v Bratislave a zahraničných univerzitách, je autorkou početných článkov a odborných publikácií: Jednu z nich – rozšírené vydanie „Základy arteterapie“ dnes uvedie do života. V roku 2000 založila občianske združenie Terra therapeutica, V roku 2010 Inštitút pre vzdelávanie v arteterapii a vedie kurzy v liečebnej i vzdelávacej línii po celom svete.
Aktivity Jaroslavy Šickovej-Fabrici sa postupne rozvetvili do paralelných, stále v však súvisiacich a často i prelínajúcich sa činností – pedagogická činnosť a terapeutické aktivity, arteterapia, sympóziá, cestovanie, vlastná sochárska tvorba, výstavy, písanie, prednášky, kurzy. Všetky činnosti spolu obohacujú a rozširujú jej osobnú skúsenosť o nové teritória. V geografickom zmysle o poznanie cudzích krajín, národných kultúr a ich predstaviteľov. V humánnom zmysle o neznáme mentálne územia, podoby a pohyby duše.
Jedno s druhým, ruka v ruke s autorkiným svetonázorom, ľudským postojom, empatiou, trpezlivosťou a vôľou pomáhať, dáva jej tvorbe výrazne osobité východisko i rozmer, polarizujúci medzi intímnou, osobnou líniou na jednej strane a v svojom chápaní široko poňatým humanistickým prístupom, na strane druhej. Je teda zrejmé, že nie náhodou, s čírej snahy byť aktuálne zaujímavá, sa obsahový oblúk a autorkina názorová platforma premietajú v téme dnešnej výstavy „JE SUIS AUSSI ÉTRANGÈRE“ (som tiež cudzinec). Jaroslava Šicková-Fabrici zvolila trochu netypický formát. K objektom, reliéfom, kolážam, grafikám a kresbám zapojila výtvarné inštalácie, prostredníctvom ktorých metaforami a symbolmi vlastného autorského jazyka reaguje na situáciu vo svete. Na utečeneckú krízu, životné putovanie, vnímanie cudzincov a cez mentálne inak uspôsobených ľudí sa dostáva k svojim skúsenostiam v zahraničí i doma a k osobnému pocitu odcudzenia.
Xénia Lettrichová
