Pala&Pala
Zora Pálová a Štepán Pala alebo Pala & Pala úplne Inak ako ste zrejme očakávali. Výstavu sme pripravili ako dotyky, paralely a prelínania v rôznych smeroch. Medzi svetmi rozdielnych tvorivých osobností – senzitívnej Zory a vecne analytického Štepána. Ako reflexiu na pobyt a Zorine pedagogické pôsobenie na Alfred University v New Yorku. A v širšom ponímaní ako dotyky, paralely a prelínania kultúrnych vplyvov v historickej i geografickej trajektórii, formou, na ktorú pri klasickej prezentácii ich sklárskej tvorby nebýva priestor a ktorú architektonickým charakterom a usporiadaním vyvolala i sama Galéria Statua.
Zora pociťuje obdiv a prepojenie so staroegyptskou kultúrou, dnes reprezentovanou veľkolepou vážnosťou a súčasne odzbrojujúco autentickým výrazom ženy sediacej v piesku. Socha, s ktorou sa identifikovala po praslici, zanechala otlačok nielen v piesku, ale i v jej tvorbe. Dva zdanlivo protichodné momenty – monumentalita a krehkosť života – tvoria stále prítomnú podstatu sklenených plastík. Pritom ku sklu pristupuje ako k sochárskej matérii, v ktorej ale vnútorná sféra, svetlo, transparentnosť a nimi sa meniaca farebná kvalita, neopakovateľne rozširujú možnosti modelácie a vyjadrenia emócie. Práve svetlom, ktoré Egypťania dokázali viesť i v zalomených priestoroch pyramíd, Zora ovládla zadnú miestnosť a vyjadruje ním kontinuálne prepojenie v čase a priestore. V bode pretnutia laserových lúčov stretnutie a následné vzdialenie sa.
Štepán je na výtvarnej scéne takmer sa nevyskytujúca výnimka. Témou jeho tvorby a svetom, ktorý ho vťahuje, inšpiruje, o ktorom uvažuje a ktorý vo svojich dielach zobrazuje, je sofistikovaný svet matematiky a geometrie, so svojimi zákonitosťami, možnosťami i limitmi, ambivalentnosťou presnosti a nepresnosti. V línii konceptu dotykov, paralel a prelínania, sa Rotáciou Talesovej kružnice – Štepánovým stelesnením konkrétnej geometrickej axiómy v zostave objektov s fúkaného skla, dostávame do antického Grécka. Na pôdu, kde sa – zjednodušene povedané – formuloval puristicky matematický model univerza. A aj v ňom ,výtvarnou interpretáciou platónskym telies v sklenenom objekte Pyramída v kocke, zostaneme. Kyklopské murivo ilustruje trochu iný aspekt – Štepánov architektonický prístup ku sklu – ako projektuje a organizuje priestor a využíva pritom moduly, ktoré onen priestor delia a zároveň spájaním budujú.
Pobyt v New Yorku je pre oboch cenná skúsenosť. Štepán mal pokoj na kresby, mentálne unikol späť do Grécka a venoval sa Euklidovi, rovnobežkám a rôznym stratégiám delenia uhlov. V prvom pláne, ale v skutočnosti je to spôsob ako sa nespočetnými kresbami dopracováva k tvaru svojich skvelých objektov z optického či taveného skla.
V New Yorku práve padalo lístie, ktoré Zoru vždy a nanovo oslovuje a prostredníctvom ktorého si, popri pedagogickej činnosti, overovala v rôznych médiách ďalšie postupy. Pomohla jej spontánnosť, schopnosť improvizovať v tamojších podmienkach a vnímať i nedokonalosti a nepatrné náhody ako poéziu. V experimentoch dospela k inšpiratívnej kombinácii kovovej zliatiny a taveného skla, na ktorej ju láka kontrast priehľadného a nepriehľadného, surového a lešteného, zemitého a pocitovo ľahkého. Kombinácia otvára nové možnosti a Zora v nich mieni – samozrejme vo väčšej mierke – pokračovať.
Galéria Statua nie je zameraná na väčšinového diváka – o to viac si vážime našich stálych priaznivcov, ich rozhľad a ochotu premýšľať. I dnešná výstava nie je reprezentatívnou prezentáciou sklárskej tvorby Zory a Štepána, avšak zásadne dokresľuje pohľad na jej východiská. Prajem Vám príjemné chvíle, dotyky, paralely a prelínania v spoločnosti Pala & Pala u Dariny a Karola Paulů.
Xénia Lettrichová
