Hana Svobodová

3. 11. – 25. 11.

Každá generácia prežíva svoju dobu inak. Tí, ktorí nad ňou premýšľajú, svoje pocity formulujú, rozvíjajú v témach, dávajú im tvar a k vyjadreniu hľadajú vhodné prostriedky. Nehovorím o plochom zrkadlení, ale o snahe vystihnúť a stvárniť námet umeleckými prostriedkami, zodpovedne k sebe, médiu i spoločnosti.

Hana Svobodová je zatiaľ poslucháčkou na magisterskom stupni brnianskej FAVU VUT v Sochárskom ateliéri 1 u prof. Michala Gabriela. Napriek veku a študentskému statusu sú však jej práce prekvapivo zrelé. Je zaujímavé ako tvorivo a uvoľnene hľadá názor, výraz a cestu a neváha experimentovať ani v tvorbe, ani pri uvažovaní o nej.

Na výstave prezentuje tri súbory, ktorých spoločným menovateľom je ambícia rovnocenného dialógu nápadu, myšlienky a použitého materiálu. Reflektuje v nich zraniteľnosť, fyzickú i psychickú krehkosť a snahu vymaniť sa z telesnej podstaty zakaždým trochu iným postupom – prostredníctvom manipulovaných figurálnych kompozícií, prípadne dutiny odliatej z reálnej postavy či zanechaného prázdneho priestoru.

Sochy na tému Úzkosť alebo Anxiety majú presvedčivý sochársky výraz a ako valúny uzavretú formu zakuklených figúr, ktoré sa poddali alebo zápasia so svojou emóciou. Vznikali postupne medzi rokmi 2013 až 2014. Prvá je pripravená v 3D programe v počítači a vytlačená v 3d tlačiarni. Ďalšie sú klasicky modelované ako otlačky reálnych telesných partií, buď autorky alebo ľudí z najbližšieho okolia, následne skomponované do výrazne expresívneho celku a odliate do umelého mramoru.

Najnovšia Anxiety je zostavená z odliatkov toho istého charakteru do podoby kvetu. Otvoreným tvarom a „živou“ vnútornou štruktúrou je už formálne i mentálne bližšie k ďalšej súboru – k lanugu.

Lanugo je prenatálne ochlpenie a v autorskom ponímaní metaforou ochrannej škrupiny alebo fyziologického útočiska, čo Hana akcentovala mäkkým povrchom a organickým vzhľadom vnútorného priestoru. Pracuje s otvorenou formou kompaktného odliatku tela, ktoré sa v tejto polohe vzďaľuje reálnemu tvaru a otvára novým významom a konotáciám. Obdobný odkaz má v sebe aj menšia plastika Kvet, už nie s použitím peria, ale soli s jemne vyzrážaným rastrom na povrchu. K lanugu sa – aj keď nie formálne, ale obsahovo – vzťahujú aj Dvojčatá – zväčšené zárodky počiatku života.

Tretím súborom je pätica reliéfov vytvorená z nosených vecí, možno osobného dôvodu v jednom momente zakonzervovaných a adjustovaných na hrdzavých platniach. Autorka nimi vypovedá o pominuteľnosti bytia, vecí a vzťahov. O vyprázdnenom priestore.

Práce Hany Svobodovej majú sľubný potenciál. V istom zmysle v nich nadväzuje na českú ženskú sochársku líniu – na tvorbu Evy Kmentovej a Adrieny Šimotovej, ale určite po svojom. Má dobré nápady, so samozrejmou bezprostrednosťou a citlivo pristupuje k téme a silu výpovede podporuje nejednoznačnosťou a prítomným napätím.

Xénia Lettrichová