Galéria Statua | Laco Sorokáč – Socha, maľba, kresba
17212
page,page-id-17212,page-template-default,ajax_fade,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,qode-title-hidden,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-7.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.5.1,vc_responsive

Laco Sorokáč

Socha, maľba, kresba

1. 6. – 22. 6.


Vážení priatelia, vítam Vás i nášho hosťa Laca Sorokáča, bratislavského rodáka, absolventa pražskej Akadémie výtvarných umení a autora dnešnej výstavy Socha, maľba, kresba, ktorá svojím zameraním potvrdzuje známu pravdu o „nevkročení do tej istej rieky dvakrát“. Laco už v Galérii Statua vystavoval pred tromi rokmi a vtedy prezentoval modelované plastiky veľkých formátov a surreálneho ladenia.

Dnes ťažisko výstavy tvorí ateliérová tvorba za uplynulý rok. Jej rozsah, obsah, výraz, materiálová voľba i spôsob realizácie kopírujú rôznorodé aspekty, ktoré v tomto čase priebežne ovplyvňovali tematické zameranie, spôsob uvažovania o námete a jeho výtvarného stvárnenia a vnášali tak nové momenty do autorovej práce. Okrem toho pomer jednotlivých disciplín a sochárska časť zvlášť, dobre ilustruje nielen autorské preferencie, ale aj realizačné limity a existenčné dôsledky vytláčania umenia na okraj oficiálneho záujmu.

V snahe minimalizovať náklady v sochárskej tvorbe, Laco pomerne radikálne zmenil hmotnú zložku výtvarného vyjadrenia. Metódou výroby šindľov z dreveného masívu naštiepal rovnocenné, tenké dielce, z ktorých komponuje reliéfy a figuratívne objekty. Štiepky v tejto forme môžu byť autonómne, ako konečný materiál sochy, alebo poslúžiť ako medzistupeň na odliatie do bronzu. Vytvoril nimi tvaroslovný systém, v ktorom z jednotlivostí kreuje celok.

Kompozícia so štiepky má v sebe expresivitu, askézu a živý marionetovo-piktografický výraz. Laco ich príhodne zúročil v partnerskom príbehu, aký život každodenne prináša a v emóciách, ktoré ho sprevádzajú – pocit spolupatričnosti, láska, samota, zamyslenie, smútok i beznádej.

Kým v soche tvorivý proces zjednodušil a urýchlil, s ceruzkou v ruke a sa naopak oddal koncentrovanému, prácnemu a precíznemu spôsobu kresby s vlásočnicovo tenkou stopou. Kresby sofistikovanej hry svetla, tieňa a reliéfu terénu, paradoxne miestami viac premodelovanej a priestorovej ako sochy. Námetom je abstrahovaná krajina, zvierací motív a rozpracovaná séria hláv už predznamenáva ďalšie smerovanie.

V uplynulom roku sa Laco zúčastnil architektonicko – výtvarnej súťaže na pamätník Václava Dolejška v Prahe, významného českého medzivojnového fyzika, ktorý sa zameral na výskum v oblasti spektrografie a fotil rozklad röntgenového svetla cez kryštál. Štúdium problematiky rezultovalo nielen vo výbornom návrhu z perforovaného cortenu a skla, ale obsahovo aj formálne tiež v tu prítomných kresbách i v ďalšom médiu – v maľbe.

Maliarskou vizualizáciou spektografie rozprsknutého svetla v podstate nadviazal na svoju koloristicky i tvarovo mäkkú, bioformnú, dynamickú, geometrickú abstrakciu s náhodnými i systémovými repetíciami.

V skutočnosti sa však nejedná o bezobsahová abstrakciu, ale silne abstrahovanú podstatu námetu. Laco hovorí, že rád maľbou odkrýva tajomstvo či skrytý princíp a len vyfarbovať a klásť k sebe farby ho nebaví.

Niektorí výtvarníci reagujú i na rôznorodé podnety rovnako. Iní hľadajú z rôznych aspektov tú najvhodnejšiu cestu na vyjadrenie a to je práve, spolu so špecifickým tematickoformálnym mixom maľby, kresby a plastiky, tvorivá konštanta Laca Sorokáča.

XL