Galéria Statua | Zuzana Sabová
18732
page,page-id-18732,page-template-default,ajax_fade,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,qode-title-hidden,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-7.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.5.1,vc_responsive

ZUZANA SABOVÁ

NO ROOTS NO FRUITS

 

Zuzana Sabová absolvovala v roku 2011 VŠVU v grafickom ateliéri u profesora Roberta Jančoviča. Patrí k najmladšej výtvarnej generácii, ktorej je vlastné komentovať svojou tvorbou rozmanité spoločenské otázky. Výstavou No Roots No Fruits (bez koreňov nie sú plody) sa osobitým spôsobom, rozkrývajúcim markery jej autorského zamerania, vyjadruje k existenciálnym námetom. Tematizuje okolnosti, ktoré v našich životoch predstavujú korene, rodinné zázemie, genetická výbava a schopnosti, ktoré z koreňov vzišli– čo sa z toho prejavilo v plodoch a sformovalo v priebehu života. Zuzana má svoje tvorivé zámery vopred premyslené, písomne sformulované a až následne, s istou mierou aktualizácie, pristupuje k ich realizácii.

V interpretácii vychádza z výraziva grafického jazyka, pracuje s expresívnou líniou a charakteristickou fragmentarizáciou, ilustrujúcou postupnosť zobrazovaného procesu. Súčasne sa fluidne pohybuje v špecifickom mixe ďalších výtvarných disciplín, výpovedne podporujúcich jej aktuálny zámer. Dnes vplyvom dvojakého zamerania, autorskej výstavy a projektu pre Bielu noc, využíva na stvárnenie javov formujúcich bytie, konceptuálne vyjadrenie, objektové stvárnenie a multimediálnu prezentáciu.

V konceptuálnej línii Zuzana skomponovala z lešenárskych trubiek vizuálnu schému klietky, ako symbol zväzujúcich noriem, spoločenských vzorcov a životných okolností , potláčajúcich individualitu a (de)formujúcich v nich zasadenú fiktívnu postavu. Jednu v skorej mladosti, v období nesamostatnosti a druhú v podobnom stave na sklonku života. Pri tretej klietke autorka pracuje s autobiografickými prvkami a odkazom na rodinné, sochárske a zlievačské, profesionálne korene.

Ďalšia časť výstavy komplementárne tematizuje obdobný proces zmeny, ale v rastlinnej oblasti. Priestorový objekt, vytvorený z naplavených, ošľahaných a skrútených konárov, animuje závesmi a pevnými väzbami deformačný účinok prírodných síl a priestorových okolností. Z iného pohľadu, inštalácia navodzuje aj predstavu, že sa objekt v zavesení vytvaroval vlastnou váhou.

Zuzana Sabová v spolupráci s intermediálnym výtvarníkom Borisom Vitázkom pripravili, ako sa nakoniec od tejto už zavedenej, aj cezhranične úspešnej autorskej dvojice s výrazným rukopisom očakáva, pôsobivú multimediálnu projekciu ako súhru statického obrazu, rozpohybovanej animácie, plochy a priestorovej ilúzie. Plnú silných metafor, vizuálne expresívnu, dynamickú a diváka vťahujúcu. Dramaturgicky vygradovanú výpoveď na existenciálnu tému, ktorá potvrdzuje Zuzanin výtvarný a mentálny potenciál.

                                       Xénia Lettrichová