Galéria Statua | Ivan Patúc
19295
page,page-id-19295,page-template-default,ajax_fade,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,qode-title-hidden,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-7.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.5.1,vc_responsive

lron Ivan ako ponáška na Iron Mana napĺňa nie asociáciu sily a výkonu, ale materiálový priestor, v ktorom sa stretávajú výtvarné predstavy Ivana Patúca. Sochár v súčasnosti patrí k pomaly menšinovej skupine výtvarníkov, ktorých výtvarný program je ešte spojený s výpoveďou v materiáli a technickou zručnosťou. 

Pri tvorbe vychádza z tvárnych a vzhľadových vlastností medeného, mosadzného a hliníkového plechu. Jeho využívanie je priamou odozvou skúsenosti s klampiarskym remeslom v rodine. Vo výtvarnom zmysle môže byť inšpirované tradíciou remeselného spracovania plechu na blízkom východe, ako aj konštrukciou stredovekého brnenia, ktoré umožňuje prekladaním jednotlivých plátov pohyb rytiera. Ivan Patúc je vnímavý voči mnohým inšpiráciám z dejín i súčasnosti umenia a architektúry, avšak jeho interpretácie sú natoľko vlastné, že snáď s výnimkou svojho času Egona Schieleho, sú vystopovateľné len nasilu. 

Patúcova tvorba je mnoho tematická, námety prijíma, tak ako mu ich život prináša. Reflektuje rozmanité situácie všedného dňa, často medziľudské vzťahy či existenčné otázky. Zamýšľa sa nad životným priestorom, víziou podoby mesta a architektonických objektov blízkej či vzdialenejšej budúcnosti i forme uchovania múdrosti minulosti. Jeho pozornosť sa v poslednom čase čím ďalej tým viac upriamuje k alarmujúco sa zhoršujúcemu životnému prostrediu, kde – ako naznačuje –  možno hrozí, že stromy si budeme pripomínať už len umelými konštrukciami. 

      Pri tvorbe používa svoje, aktuálnym zámerom, špecifikom materiálu a praxou potvrdené pracovné postupy. Tvar vznikajúceho diela buduje buď z plochy platne plechu do priestoru ako rôzne vysoký reliéf alebo formuje priestorové objekty nevšedného vzhľadu. Využíva pritom prirodzenú farebnosť plechov, kontrast, svetlo, lesk a tieň, ktorých konkrétnu kombináciu si v princípe predurčí sám námet. 

V reliéfnej tvorbe námety, ľudské záležitosti a problémy interpretuje prostredníctvom ľudskej postavy, v jedno či viac figurálnej kompozícii.  V zobrazení dôsledne dodržiava proporcionalitu postavy, akcentuje niektoré partie a ide do detailov – napríklad nevynechá ani články prstov. Vrstveným tvaroslovím môže evokovať dojem, že sa figúra už už pohne. Často i keď nie výlučne, je ňou jemne erotická predstava ideálne stavanej ženy, predstava však akoby vzápätí posunutá do inej dimenzie. Jej v podstate reálnemu obrazu prepožičiava materiálom a spôsobom stvárnenia výraz virtuálnej existencie.

Výtvarne silnú stránku sochárovho členitého autorského profilu predstavuje objektová tvorba, formovaná Patúcovou osobitou predstavivosťou a nevšedným materiálovo vizuálnym konceptom. V objektoch nosný plechový prvok dotvára drevom, keramikou alebo betónom. 

Sochár Ivan Patúc si razí svoju vlastnú cestu, na ktorej , tak ako väčšina umelcov – okrem niekoľkých šťastných- nesporne kvalitne nasmerované tvorivé ambície a ciele, realisticky vyvažuje záväzkom uživiť rodinu. Je to problém a potenciálne dobrý námet na presmerovanie pozornosti bezradného ministerstva kultúry od dotovania výroby nadmerného množstva krojov k širšej podpore tvorby kreujúcej kultúrny obraz Slovenska 21.storočia.                                               

                                                                    Xénia Lettrichová