Galéria Statua | Galéria Pálffy
19688
page,page-id-19688,page-template-default,ajax_fade,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,qode-title-hidden,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-7.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.5.1,vc_responsive
Obraz3.cdr

Tlačová správa k výstave:

OBRAZ

Ateliér klasických maliarskych disciplín profesora Ľudovíta Hološku

Vernisáž: v stredu 19.02. 2020 o 18.00 hod.

Výstavu pripravili: Božena Juríčková, Ľudovít Hološka, Xénia Lettrichová


 

Uskutočnenie plánovaných výstav v Galérii Statua a v Galérii Pálffy z dôvodu pandémie presúvame, nové termíny včas zverejníme.


Galéria Pálffy uvádza toho roku nový výstavný program so zámerom predkladať a približovať kultúrnej verejnosti len profesionálne kvalitné výtvarné umenie.

Na potvrdenie zámeru uvádzame program do života výstavou, odborne zaštítenou a pripravenou kurátorkou Záhorskej Galérie Jána Mudrocha Senici Mgr. Boženou Juríčkovou v spolupráci s profesorom Ľudovítom Hološkom, a to v podobe, v akej do konca januára hosťovala v Kysuckej Galérii v Oščadnici. Galéria Pálffy teda zahajuje tento rok výstavou „OBRAZ“ z tvorby absolventov ateliéru klasických maliarskych disciplín profesora Ľudovíta Hološku na fakulte výtvarných umení, akadémie umení v Banskej Bystrici.

Som rada, že máme príležitosť predstaviť v Bratislave práve ateliér, ktorý formuje uznávaná a rešpektovaná osobnosť maliara, pedagóga, teoretika a kurátora profesora Ľudovíta Hološku. Svojich študentov vedie k tomu, aby si osvojili základ cesty k umeniu – opierali sa vo svojej tvorbe o zvládnuté remeslo v jeho šírke i nuansách, o poznanie sveta maľby v jej vývoji na domácej i svetovej scéne, pochopili etický a kreatívny prístup k tvorbe, verili vlastnej predstavivosti a využívali ju, neimitovali, ale inšpiráciu k maliarskej výpovedi hľadali v sebe, vo svojom vnímaní, prežívaní, poznaní a skúsenosti. V stále platných princípoch, ktoré historicky posúvajú umenie vpred a rezultujú v jeho jedinečnej rozmanitosti.

Xénia Lettrichová

 

Vystavujúci autori:

Zoltán Agócs , Mária Ambrichová , Elena Bačová, Pavel Bratranec , Petra Cisárová (Kršáková),Roman Ďurček , Ľuboš Feranec, Martina Ficová (Lacová), Vladimír Ganaj, Marek Guman, Jozef Halenár, Peter Hitzinger, Eva Chmelová, Martin Imrich, Juraj Jaroš, Ján Juhaniak,  Beata Kočner Bencová, Mária Klocoková (Gulášová), Stanislava Kočišová (Čerťaská), Aneta Kolesárová , Lada Mikušová Kopnická, Dominika Korinková, Nadežda Koyšová, Mária Králová Vojčiaková, Adam Kruták, Martina Kukurová, Veronika Kupčová, David Likavčan, Magdaléna Masárová ,Zuzana Miklošová, Michaela Murínová, Monika Oremusová, Kristína Orth Minčíková, Viera Palárik Margetová  Lukáš Pažítková, Ľudmila Pilná (Hološková), Jana Pirchalová, Roman Rembovský, Mária Sitárová, Zuzana Stupavská (Kapinová), Lenka Svátková, Juraj Toman, Eva Török, Marek Urbanovský, Vladimír Vakov, Veronika Valašťanová, Dušana Vrbovská.



Meno resp. osobnosť  maliara, ilustrátora, tiež erudovaného výtvarného teoretika a kurátora prof. Ľudovíta Hološku je v prostredí slovenskej výtvarnej scény výrazne etablovaná už vyše päť desaťročí, presnejšie od roku 1968, kedy absolvoval bratislavskú  VŠVU v ateliéri prof. Jána Mudrocha. Okrem spomenutých i nespomenutých početných  aktivít na autorovu profilovú vizitku však rozhodne treba pridať ďalšiu „aprobáciu“– pedagóg. Je to oblasť, ktorá v rozpätí jeho širokospektrálneho záberu vždy zaujímala výsadné postavenie – pedagogická práca stala sa skutočne celoživotným poslaním Ľudovíta Hološku.  Na druhej strane, tak trochu paradoxne, zostáva doteraz akosi málo reflektovaná odbornou aj širokou verejnosťou. A práve z tohto dôvodu v minulom roku vznikol v Záhorskej galérii J. Mudrocha v Senici projekt, ktorého cieľom je pokúsiť sa zhodnotiť charakter a prípadný vklad prof. Ľudovíta Hološku do kontextu vysokoškolského umeleckého vzdelávania u nás.

Najvýraznejšie a najkoncentrovanejšie sa autorov pedagogický model rozvinul na FVU AU v Banskej Bystrici, kde okrem vysokých akademických funkcií  vedie i samostatný ateliér. Od roku 2001, kedy Ľudovít Hološka začal na škole pôsobiť, až doteraz jeho ateliérom prešlo vyše 60 absolventov na rôznom stupni vysokoškolského štúdia od bakalárskeho cez magisterské až po doktorandské.

Bystrickému pôsobeniu však predchádzali dlhoročné skúsenosti. Začiatky pedagogickej činnosti Ľudovíta Hološku spadajú do začiatku 70. rokov. Svoje stopy zanechal v Trnave, kde s prestávkou pôsobil 19 rokov – najskôr na Pedagogickej. fakulte UK, neskôr Trnavskej univerzite. Medzitým  nakrátko prestúpil na Katedru dejín umenia, kreslenia a modelovania Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave. Dôležitý medzník v jeho pedagogickej kariére predstavuje dvadsaťročné obdobie  rokov 1988 – 2008, kedy pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde zastával viaceré posty (od vedúceho Katedry maliarstva až po vedúceho maliarskej prípravky na Katedre reštaurovania maliarstva). Hološkove pedagogické stopy však vedú aj mimo republiku, napr. do poľskej Torune na Univerzitu Mikuláša Kopernika alebo aj do Florencie, kde organizoval medzinárodné študentské workshopy. Azda najzásadnejšiu stopu v umelcovom pedagogickom portréte však, ako som už spomenula,  zanecháva práve terajšie pôsobisko – FVU AU v Banskej Bystrici.

Už samotný názov – Ateliér klasických maliarskych disciplín – na mnohé odkazuje. (Povedala by som, že až trochu zavádzajúco.) Študijný program Ateliéru predstavujú všetky klasické maliarske žánre: krajina, zátišie, portrét, figúra i abstraktná maľba. Kľúčový fenomén v tomto navonok tradičnom vzdelávacom procese predstavuje  samotný OBRAZ a všetky zásadné súvislosti vyplývajúce z ontogenézy jeho vzniku – výstavba a princípy, jeho jazyk a výtvarná či vizuálna artikulácia, možnosti, významy, presahy atď. Súbežné štúdium najrôznejších poetík – súčasných i minulých – je takisto neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania, ale ich ďalšia tvorivá reflexia je predmetom výsostne osobnej voľby študenta – môže ich akceptovať, rovnako i nie. Táto panoramatická estetická exkurzia, teda vlastné poznávanie, však nie je samoúčelné. Ponúka totiž databázu možnosti, vytvára obzvlášť široký manévrovací priestor pre rodiacu sa individuálnu tvorbu mladých tvorcov, pretože len z hĺbok poznania sa (v drvivej väčšine) rodia aj nové kvalitatívne vrstvy.

Ďalšou zásadnou axiómou tohto ateliéru je dôraz na pôvodnosť vlastného zážitku či pocitu i vlastnej maliarskej výpovede – prioritou je neopakovateľnosť, jedinečnosť na úkor rutiny, klišé či napr. fetišizovanej dobovo aktuálnej, módnej pózy. Pritom, napriek zdaniu, je maximálne otvorené pole optických, technických, sémantických, psychických a iných možností výtvarnej reflexie, ktorá sa koncentruje do obrazovej plochy. Zjednodušene povedané – v obraze je dovolený najširší názorový modul, formálny i neformálny, ak je podmienený poznaním a autenticitou. A to je i jadro Hološkovej pedagogickej koncepcie, ktorá má v tomto zmysle v kontexte nášho umeleckého školstva osobité postavenie.

V čom teda spočíva ono špecifikum tzv. „Hološkovej školy“? Jednoznačne v metodike vzdelávacieho procesu, tak ako som ju naznačila vyššie, a nie v proklamovaní nejakej domnelej vizuálnej línie, dokonca akoby niektorí oponenti radi tvrdili, výtvarnej formy na báze div nie fundamentálneho akademizmu.  To znamená: dôraz je  kladený na maximálne kvalitnú prípravu poslucháča, ktorá následne umožňuje zvoliť si slobodnú názorovú platformu, založenú výlučne na individuálnej úvahe.

Naznačenú metodiku napokon názorne dokumentuje i dnešná výstava, ktorú vonkoncom nemožno označiť za bezduchú, monolitickú evidenciu opakujúcich sa tém či názorov. Naopak, tak ako i na širšej senickej premiére ponúka pestrú databázu výsostne maliarskych, ale aj vizuálne široko vrstvených osobných programov. Sú rôznorodé nielen žánrovo, tematicky či výrazom, ale aj technologicky.  Výstava predstavuje informatívny výber staršej či súčasnej tvorby 47 absolventov ateliéru na všetkých 3 stupňoch štúdia. Viacerí z nich sa už stihli úspešne zapísať do kontextu súčasnej mladej slovenskej scény napr. ako laureáti či finalisti súťaží Maľba roka, Cena Martina Benku alebo absolvovaním rôznych samostatných projektov, niektorí pôsobia v zahraničí a pod. O. i. aj to je relevantný dôkaz opodstatnenosti Hološkovej pedagogickej koncepcie, za ktorou stoja tradičné, vysoko náročné, ale dnes nie príliš populárne fenomény: pokora, poučenie, sebadisciplína a pracovitosť.

Božena Juríčková