Petra Ševčíková patrí k menšinovej skupine výtvarníkov, ktorí svoj autorský program vedia výborne formulovať nielen maliarskymi prostriedkami, ale aj slovom. Úvahy o tom, čo prežíva a o čom rozmýšľa, vizualizuje a vizuálne verbalizuje. V pozadí kladie otázky a hľadá odpovede. Jej tvorba je veľmi osobná, citovo angažovaná, pravdivá a svojim spôsobom i naliehavá.
Maliarka veľmi citlivo, do hĺbky a empaticky vníma osoby vo svojom blízkom okolí, v prostredí v ktorom žije a v ktorom sa pohybuje. Vďaka životným okolnostiam je to vo veľkej miere spoločnosť detí a mladých ľudí, individuálne vycentrovaných osobností, ktorých profil sa neprekrýva s typizovanou, pre bežnú populáciu vystrihnutou šablónou. Ich rôzne fyzické čí mentálne limity, príroda vyvážila danosťami, ktorých osobné namiešanie im dáva nezvyčajné dispozície poznávať svet, vnímať a poznávať seba, reagovať na podnety a „uvedomovať si situáciu, v ktorej sa nachádzajú“. Tieto vlohy a iná rovina vnímania Petru Ševčíkovú neprestávajú fascinovať a zároveň odzbrojovať.
V každom z vystavených obrazov tlmočí vlastnú skúsenosť a s ňou spojený subtílny príbeh, často vtipný postreh, výstižný a živý portrét alebo situačné portrétne stvárnenie. Skrátka momenty bežného dňa detí a mladých dospelých v komunikácii, v pohybe, v individuálnej akcii alebo kolektívnej spolupráci, približujúce ich čisté, nič nepredstierajúce vystupovanie, obnažujúce však ich zraniteľnosť. V najnovších, ozaj silných dielach, pálivou expresiou stvárnila mladú ženu neistú si svojou identitou a vo voľnom diptychu zobrazila nepočujúcu herečku v roli nevidiacej postavy.
Petre sa nejedná len o reflexiu skutočnosti, keďže podľa jej poznania ani nie je jednoznačná. I preto do obrazov spravidla zakomponováva ďalšiu rovinu, ponúkajúcu zamyslenie. V mene rozostrenia odlišnosti stvárnených osôb pracuje so zrkadlením a symbolickým významom bielej farby. V živých a často zložitých figurálnych kompozíciách kombinuje techniku akrylu a oleja na priliehavý prepis nálady a priestorových vzťahov, je pozoruhodná v cítení farby a vystihnutí koloritu osobnosti. Maliarsku kvalitu potvrdzuje v celku i v detaile.
Pre Petru Ševčíkovú je autorsky i ľudsky téma krehkého sveta odlišnosti stále otvorená. Jej zámerom je výtvarne presvedčivo a autenticky zachytiť jeho mnohotvárnu problematiku a i dnešnou výstavou, s titulom Pomelo jej pristane, pomôcť po svojej línii zmeniť odťažitosť na porozumenie, zvýšiť ochranu spoločnosti a zlepšiť kvalitu života tejto malej spoločnosti. Držíme palce.
Xénia Lettrichová