Maliarska tvorba Jozefa Bausa predstavuje intelektuálnu hru s realitou a vedome režírovanú formu jej interpretácie. Oslovuje a inšpiruje ho geometricky ladená estetika alebo estetika ladená geometriou, opakované a rytmické radenie architektonických či iných prvkov, farebný raster, precíznosť prevedenia každého detailu a kompozične zaujímavé celky. Ale na rozdiel od čírej geometrickej abstrakcie, sa jedná o celky s vnútorným príbehom, históriou či iným zaujímavým obsahom.
Skutočnosť alebo optický zážitok analyzuje a podľa svojich, nie nemenných pravidiel, nanovo skladá. Nelimituje sa pri tom formálnymi hranicami jednotlivých štýlov či smerovaní, v kľude ich prekračuje tým smerom, ktorý mu predstavu pomôže naplniť. Považuje ich za rovnocenné a zmysluplne súčinné v jednom formáte. Rozostretá hranica medzi abstraktným a zobrazovacím prístupom, paralelné figuratívne a nefiguratívne či realistické krajinárske znázornenie v maliarskom výjave a charakteristická farebnosť tlmená súmrakom, sa často vzťahujú k stvárneniu toho, čo zažil. K miestam – od Kráľovej pri Senci naprieč celým svetom a ľuďom, ktorí ho osobne i profesionálne formovali, ako aj k pocitom, ktoré skutočnosť sprevádzajú. Niečo zostalo zreteľné, iné pomaly stráca kontúry a ostáva emócia. Abstraktné zobrazenie, ktoré emóciu väčšinou zastupuje, vzniká nie náhodou či intuitívne, ale abstrahovaním reality alebo tak zvoleným záberom, že ostane len štruktúra bez vysvetľujúcej väzby na skutočnosť.
Bausove obrazy, i keď na prvý pohľad budia dojem, že vizuálne sú chválou všednosti a hlavne významovo jasné a čitateľné, sú vlastne obsahovo zastreté a skoro vždy viacznačné. Autor v nich nerozpráva, len naznačuje možné príbehy. Niekedy mystifikuje, vnáša optický a tým aj obsahový klam, inokedy zdôrazňuje isté danosti, ktoré si v obraze uvedomuje, povedzme lineárne vodorovné plány alebo za sebou radené virtuálne priestorové steny, narúša geometrickú usporiadanosť kompozície vloženým prvkom, písmom alebo figúrou, ako kedy, podľa aktuálneho tvorivého zámeru. Často pritom rozširuje obsahovú linku, vpisuje ďalšie významy a otvára nové asociácie. Vonkajšie priečelia významných galérií a múzeí symbolizujú vnútorné kultúrne bohatstvo, umelecké zbierky, ktoré vlastnia a prezentujú verejnosti. V Transportovanej farbe, samej osebe atraktívnej koloristickej skladbe kontajnerov v prístave, ktoré sú spolu i jednotlivo nositeľmi príbehu farby, prevážanej od jedného kontinentu k druhému, opotrebovávanej a znovu obnovovanej. Farby, ktorá i samotná má svoj rodokmeň a históriu. Je zrejmé, že Jozef Baus, maliarsky a remeselne veľmi dobre vybavený, svoje obrazy skryto prehlbuje svojím jemným , trochu potuteľným vnímaním humoru a pritom sa v procese tvorby veľmi dobre baví.
Xénia Lettrichová
