Hlina je historicky najstarší výtvarný tvárny materiál. Ľudstvo v ňom stvárnilo a zapísalo nesčítateľné množstvo príbehov a Karin Patúcová Lunterová dnes pridáva ten svoj. Komornou výstavou s titulom SOM sa úprimne a jednoznačne vyznáva z toho čím a pre koho žije. Pre inšpiráciu a motív nesiaha ďaleko. Centrálnym bodom, okolo ktorého sa obsahovo zoskupuje a rozvetvuje sochárkina priestorová, objektová i plošná tvorba je jej najbližší svet, rodina, vzájomná blízkosť, korene a línia nadväznosti i pokračovania. Dejiskom je domov, záhrada a v záhrade, popri obľúbených užitočných a voňavých rastlinách i motýľoch, takpovediac ďalší člen rodiny, marhuľa nazývaná pestúnka, pod ktorou ako malé spávali deti.
Karininu predchádzajúcu vyzretú sochársku tvorbu profiluje i druhovo široká kombinácia rôznych materiálov. V poslednom období však zúžila rozpon a vplyvom rôznych okolností sa koncentruje hlavne na keramiku. Nakoniec, vždy k nej mala blízko. Vyrastala v rodine známej a výraznej keramičky Bernardíny Lunterovej, v prostredí, ktoré ju formovalo, profesionálne predurčilo a kde hlina bola a zostáva synonymom domova. Karin s ňou pracuje svojím výtvarným jazykom a vlastným i vekmi overeným, až archaickým registrom prístupov. Do hliny kreslí, otláča, vtláča či prenáša do nej tvar a jeho kontúry, z hliny modeluje a viac tvaruje. Vkladá do nej svoje charakteristické tvaroslovie a chápanie priestorovej tvorby, skrátka pokračuje vo vlastných sochárskych stopách – hlina jej len médium.
Karin je v tvorbe vždy tematicky aktuálna a v každom momente autentická. V dielach sa tak premieta jej vlastná skúsenosť a osobná sféra, ako aj vedomá ľahkosť bytia, pozitívne myslenie, ženská jemnosť, vrúcnosť, úcta k životu a veľká viera v silu prírody.
Pocity a myšlienky často vyjadruje pomocou symbolov či podobenstiev a je pre ňu dôležité ako mentálne prepojenie, tak aj priamo fyzické včlenenie sa do diela. Prenáša ho rovno do hliny alebo na jej povrch reliéfnymi a farebnými otlačkami tváre, rúk, nôh, či napríklad marhule a gesta akým je objatie. Podobne a s tým istým zámerom vtisli spolu s deťmi natretí riedkou hlinou, svoj fyzický obrys na plátno. Variáciou sú rastliny domácej záhrady plasticky zakomponované v keramických terčoch priestorovej inštalácie Strom života. Keramické objekty s vrytou kresbou oboch matiek a detí – štylisticky pripomínajúcou vyšívané obrazy, hojné v domácnostiach v polovici minulého storočia- stvárňujúcou rodinnú spätosť, marhuľu a pupočnú šnúru, hovoria sami za seba.
Geograficky uzatvorený rádius a monotematický obrys výstavy SOM prirodzene vyplynuli z karantény a pandemickej situácie. Pocitové mapovanie a intímna topografia malého súkromného sveta Karin Lunterovej Patúcovej sú týmto, ako aj v celkovom pohľade vierohodné a krehké zároveň.
Xénia Lettrichová
