Sochár Ľubomír Purdeš sa v tvorbe zamýšľa nad princípmi a vyššími hodnotami života. Zaujíma ho vzťah jednotlivosti a celku, prepojenie ľudí s prírodou, ich vzájomná súvislosť a bytostná závislosť. Uvedená vše platná skutočnosť už od absolvovania VŠVU konzistentne tvorí základnú líniu a krvný obeh jeho umeleckého uvažovania a priestorového vyjadrenia. K téme pristupuje filozoficky, zo šírky univerza a existencie života a tak sa mu zakaždým otvárajú nové aspekty jej vnímania a interpretácie. Spravidla sa pretavia do po všetkých stránkach premysleného a na väčšom pôdoryse koncipovaného výstavného zámeru.
Na projekty „Trojjedinosť“ a „Všejedinosť“, organicky nadväzuje ďalším, nazvaným gréckym výrazom predstavujúcim celok – „Holon“. Výstavou ponímanou ako jedno dielo, ktorej všetky súčasti vyjadrujú spoločnú myšlienku, inšpirovanou Aristotelovou tézou, že “celok je významnejší ako súhrn jeho častí“. Holon však nereprezentuje len starogrécku ideu a prístup k problematike, ale vystihuje zároveň aj princíp celej doterajšej tvorby Ľubomíra Purdeša. Princíp, ktorý jeho sochárskemu prejavu prirodzene vkĺbil osobitosť a autorskú identitu, tvorivý systém, pracovné postupy a v prirodzenom slede i samotné tvaroslovie.
Z jedného celku, z kusa vápenca alebo kmeňa stromu – aktuálne z veľkého, na píle nájdeného topoľa „vylúpne“ nielen jednotlivé skulptúry, ale ak možnosti dovolia i celú výstavu. K materiálu pristupuje s citom, remeselne veľmi zručne a zároveň podľa detailne vypracovaného trojrozmerného plánu, z hľadiska maximálneho minimalizovania strát, veľmi konštruktívne. Tak, aby v zmysle pozitív – negatív a súčasne v duchu puzzle, niekedy i „matriošky“ jedna skulptúra už svojím tvarom, objemom a situovaním v masíve kameňa alebo drevenej hmoty kmeňa pred a po vylúpnutí, predznamenávala skulptúru nasledovnú. Skrátka, všetkými smermi ohromne zložitý priestorový a je zrejmé, že nielen sochársky hlavolam.
Výsledkom tvorivého prístupu, zosúladenia princípu s tvarom objektov, je „all in one“ ( všetko v jednom), jednota myšlienky a hotového diela, znakovosť, kompaktné, čisté minimalistické geometrické, biomorfné i figurálne kontúry spoločenstva skulptúr, pomerne veľkých, niekedy až monumentálnych foriem. Výsledkom je vášeň a hra na mnohé možné premenné, zrelá, obsahovo i formálne plná a ozaj súčasná tvorba sochára Ľubomíra Purdeša.
Xénia Lettrichová
