Vítam Vás v Pálffyho paláci na sprístupnení poslednej tohoročnej dvojice výstav –
v Galérii Pálffy maliarskej výstavy Buenos Aires sochára Petra Rollera a v Galérii Statua sochárskej výstavy HOLON sochára Ľubomíra Purdeša. Ich tvorba je výrazne pôvodná, autorsky silná a úprimná, podfarbená osobnou prívetivosťou, vo svojej podstate hravá a režírovaná len vôľou stvárniť vnútornú predstavu, tak ako ju cítia. V Petrových dielach sa dlhodobo premieta pomyselné i konkrétne mapovanie a výtvarné ohmatávanie rôznych krajín , v Ľubomírovej tvorbe zas naplno humanistické a vše objímajúce vnímanie sveta. Obaja umelci sa dobre poznajú, sú si ľudsky i názorovo blízky a majú za sebou niekoľko spoločných akcií. Dnešná však nie je spoločná, ale súbežná.
Buenos Aires v preklade znamená dobrý vzduch, vánok či vietor a Peter Roller, ho nepopierateľne vnáša aj do oblasti svojej výtvarnej preferencie, do slovenskej geometrickej abstrakcie. V priebehu času a v procese tvorby prirodzene modifikuje a plynule rozširuje vlastné tvorivé pole o dosiaľ neprešliapané územia. Súčasne sa stále viac, čiastočne aj s tvaroslovnou výbavou, presúva z pôvodne sochárskej na maliarsku pôdu. Petrova, na geometriu pomerne dynamická vývojová linka, má atypicky dve rovnobežné koľaje, jednu mentálne obsahovú a druhú vizuálne abstraktnú.
Prvú koľaj obsadili predstavy o dávnej histórii, inšpirácie literatúrou, hudbou a hlavne súbor autorových cestovateľských snov, fascinácií cudzími krajinami, mestami, priestormi a asociačným i voľným meditatívnym prepojením na súvisiace motívy – cestovanie, poštu, známky, či zanechávanie autorských stôp v podobe kameňov na rôznych bodoch sveta. Aj keď jednotlivé obrazy majú názvy, neznamená to , že Peter má za cieľ mesto či miesto portrétovať, len mu priraďuje svoj vizuálny znak alebo známku a cestovateľskú pečiatku.
Druhú koľaj, úspornosť a minimalizmus geometrickej abstrakcie, obohatil vo výtvarnom stvárnení o nový maliarsky rozmer. Reprezentovaný nie a priori racionálnymi princípmi, ale práve súbehom pocitovosti a výtvarnej usporiadanosti. Rovnako o osobité kompozičné vzorce, často organizované sochárovým priestorovým podvedomím, v ktorom má svoj pôvod skutočná i iluzívna trojrozmernosť, prestrihávaná, tvarovaná a komponovaná koláž i tajomnosť tmavých zákutí.
Peter v jednom obrazovom formáte rád uplatňuje rôznorodú výrazovú i koloristickú paletu a súčasne nepracuje klasicky s monochrómnymi plochami, ale ich zapĺňa ( ako kedysi a iba čiastočne aj Danuta Binderová), štruktúrami a rastrom drobnokresby. Pôvodne sochársky slovník tvarov a foriem recykluje, miniaturizuje, variuje a trpezlivo usporadúva v kompozícii obrazu. Je zrejmé, že poloha na rozhraní priestorovej a plošnej tvorby a naviac maľby a kresby Petra Rollera uspokojuje a tvorivo napĺňa. Pritom sa pohybuje stále na tom istom území, s rovnakými ingredienciami, približne rovnakými postupmi a napriek tomu, jeho diela nepredstavujú len púhe variácie, ale novoobjavené možnosti a príjemne posunuté hranice geometrickej abstrakcie.
Xénia Lettrichová
