Umenie každej doby prirodzene reflektuje témy silno rezonujúce v spoločnosti spôsobom a prostriedkami, ktoré súdobý autor považuje za esteticky i výpovedne autentické a adresné. Tieto diela sa rodili v čase, kedy občiansky akútnou témou už niekoľko desaťročí bol a stále je stav nášho životného prostredia. Ekologický prístup a ochranárske nastavenie predstavuje tematický substrát výstavy „Formy krajiny“ zo sochárskej tvorby Mareka Halásza.
Ochranárske nastavenia Mareka Halásza vychádza z osobnej spätosti s miestom, ktoré je súčasne jeho domovom, ateliérom i galériou. Pôvodom Bratislavčan, ešte počas vysokoškolského štúdia v sochárskom ateliéri profesora Juraja Saparu na Akadémii umení v Banskej Bystrici, podľahol prírodným a kultúrnym hodnotám, historickým odkazom a špecifikám Hontu natoľko, že sa priestorová interpretácia regiónu stala dominantnou témou jeho umeleckej výpovede.
Marekova fascinácia prostredím má profil lokalitného programu, ktorého zámerom je podchytiť esenciu existencie v kamennom chotári. Skutočnú, stáročiami cizelovanú podstatu súžitia obyvateľstva Hontu s prírodnými podmienkami, ktorá tkvie v ich prístupe. Miestni krajinu nepretvárali, ale obdivuhodne prakticky, úsporne, v ľudskej mierke a z mierou, minimalistickými a čistými úpravami využívali to, čo im lokalita nad i pod povrchom ponúkala…
Marek postupuje rovnako. Formy krajiny priam zbiera bezprostredne v blízkosti svojho bývania a vecne reinterpretuje nie v klasickej sochárskej rovine, ale vo výtvarných záznamoch, v osobitej autorskej formulácii 3D dokumentu. Niekde vo forme sieťovej priestorovej schémy, inde síce v názornej, ale čiastkovej modelácii objemov obilných jám či kompaktných miestností – fragmentov, odkazujúcich na konkrétny celok. Často volí i priame odlievanie, teda faktúry, niečím zaujímavých prvkov, štruktúry povrchov či tvaru priehlbín zachytávajúcich vodu. Zámerom je sochárskou cestou v akoby „plastických fotografiách“ priamo uchovať autenticitu miesta a priestorov vysekaných do kamenného masívu. Podať správu v správnych mierkach a reálnych pomeroch.
Pracuje s rôznymi materiálmi, s miestnym tufom, železom, niekedy kontrastne kombinuje bežné plebejské s ušľachtilejšími, odlieva rovno do silikónu alebo robí sadrové odliatky, resp. klasickým postupom do bronzu. I spôsobom spracovania, bez príkras a so stopami po opracovávaní, sa tiež približuje k tomu ako pracovali predkovia. Kvalita a minimalistická estetika tvaru samozrejme vychádza z funkcie a sleduje jej účel. K sochárovmu výtvarnému uvažovaniu patrí aj kresba uhlom. Rýchle, spontánne záznamy charakteru prostredia a pocitov, ktoré vyvolalo. Prostredia, ktoré Marek tvaruje a ktoré spätne tvaruje jeho.
Nie nablýskaný, ale vecný, archeologicko – protektívny ráz tvorby, ktorému podriadil spôsob interpretácie, materiál i výrazové prostriedky, súvisí s hodnotovým a nekonzumným nastavením Mareka Halásza. Predstava, ktorú zdieľa a realizuje spolu s manželkou, maliarkou Júliou Mrvovou, je uchovať malú komunitu pôvodných vínnych lochov a prostredníctvom vlastnej tvorby i napr. rezidenčných pobytov výtvarníkov a na mieste vytvorených diel, ďalej propagovať súčasný i minulý príbeh Hontu, ktorý by inak možno odišiel do zabudnutia.
Na dokreslenie portrétu autora uvediem, že Marek Halász robí pravidelne výtvarné workshopy s deťmi v rómskych osadách. Nielen ale i tým potvrdzuje aj jeden z výrazných rysov jeho prístupu k tvorbe a to, že prázdne gestá sú mi cudzie.
Xénia Lettrichová
