V Pálffyho paláci sme sprístupnili autorské prehliadky dvoch absolventov toho istého maliarskeho ateliéru na VŠVU v Bratislave. V Galérii Statua predstavujeme tvorbu Jany Milatovej, ktorá absolvovala u prof. Jana Bergera a už popri štúdiu maľby sa tvorivo realizovala aj vo svete módy. V Galérii Pálffy uvádzame výstavu Petra Daniša, ktorý štúdium zavŕšil o desaťročie neskôr u doc. Klaudii Kosziby. Základnou témou oboch umelcov je príroda, pričom každý z nich k nej pristupuje inými prostriedkami a zo svojho uhľa pohľadu.
Petra Daniša v maliarskej tvorbe dlhodobo zaujímajú námety spojené s nadhľadom na mesto a krajinu, na kompaktnú a svojim spôsobom monumentálnu panorámu v širokom zábere za pološera, súmraku alebo tmy. V špecifických optických podmienkach, v ktorých svetlom definuje horizont, moderuje hĺbku i štruktúru priestoru a podmieňuje farebný profil námetu. Námet prirodzene vyčíri opäť svetlom, keď jeho deficitom zahalí nepodstatné. V zobrazení tak vytvorí zakaždým jedinečnú súhru priestoru, vzdušnej masy a svetelnej situácie. Súčasne citlivou kultivovanosťou maliarskeho prejavu, ľahkým dotykom štetca, tenkými lazúrnymi vrstvami farby a cielenou hmotnou, vizuálnou i pocitovou dematerializáciou prírodnej scenérie, vyjadruje jej neuchopitelnosť.
Táto tendencia má tendenciu z času na čas prevládnuť. Až do takej miery, že v maliarskom prejave Petra Daniša postupne dochádza – obrazne povedané – k zmene skupenstva z pevného na plynné a autor prechádza na vyložene abstraktnú a efemérnu pôdu. Presýtený farbami z krajinomaľby prechádza k tlmenému monochrómnemu koloritu, ku kľudnej šedi a hnedi. Priestor, ktorý na obrazovej ploche nemá dno a nedefinuje ho ani kompozícia, modeluje mäkkým kontrastom intenzity tónov jednej farby a ich vrstvením. Peter Daniš sám hovorí, že možnosti tejto formy maliarskeho vyjadrenia ešte len ohmatáva a hľadá tú pravú výrazovú polohu. Po istom čase s pocitom, že je treba zmenu, zaradí spätný chod a opäť, ale už s poučením z predchádzajúcej etapy, sa vráti ku krajine, svetlu a priestoru.
Tak či onak, skôr ako konkrétnu krajinu maľuje predstavu – poetickú alebo melancholickú imagináciu ticha a bezhraničnej voľnosti. Stvárnenie maliar necháva otvorené individuálnemu významovému výkladu či pocitovej rezonancii, ktoré nechce určovať a preto k dielam nepriraďuje názvy… Často sa k niektorým motívom opätovne vracia formou voľných sérií. Je to spôsob jeho výtvarného rozmýšľania, uvažovania o probléme a jeho riešení. Overuje si ako daný námet interpretovať výstižnejšie, či iná farebná konštelácia vyjadrí atmosféru primeranejšie, ktorý formát je vhodnejší a pod.
Výstava (IN)VISIBLE zviditeľňuje súčasnú maliarsku tvorbu Petra Daniša, v ktorej sa zrkadlí na – pre autora typickom – malom pôdoryse a v nuansách tvorivý výskum a experimenty v technických postupoch pri hľadaní cesty v rámci alebo na rozhraní krajiny a abstrakcie a ich prípadného prepojenia.
Xénia Lettrichová