V Pálffyho paláci sme sprístupnili autorské prehliadky dvoch absolventov toho istého maliarskeho ateliéru na VŠVU v Bratislave. V Galérii Statua predstavujeme tvorbu Jany Milatovej, ktorá absolvovala u prof. Jana Bergera a už popri štúdiu maľby sa tvorivo realizovala aj vo svete módy. V Galérii Pálffy uvádzame výstavu Petra Daniša, ktorý štúdium zavŕšil o desaťročie neskôr u doc. Klaudii Kosziby. Základnou témou oboch umelcov je príroda, pričom každý z nich k nej pristupuje inými prostriedkami a zo svojho uhľa pohľadu.
Jana Milatová sa k problematike vyjadruje prostredníctvom odevu. Jej tvorba však nie je primárne o móde, ale o prístupe k nej. V širšom zmysle o životnom štýle a ostrom vymedzení sa voči konzumnému správaniu sa s ohľadom na životné prostredie.
Po osobných skúsenostiach s pretlakom šiat v skrini, niekedy dokonca málo alebo vôbec nenosených a poznaní, aký zásadný a negatívny dopad má odevný priemysel na prírodu, sa Jana Milatová, na rozdiel od komerčných smerovaní v módnom priemysle, vybrala cestou udržateľného skĺbenia potrieb jednotlivca so šetrením prírodných i materiálnych zdrojov a nezväčšovaním množstva odpadu. Zúžila záber a miesto navrhovania nových ucelených sérií a následných prehliadok, koncentruje pozornosť na konkrétneho nositeľa a opätovné využitie jeho šatníka.
Na výstave predstavuje tri autorské koncepcie tvorivej recyklácie odevu, v podstate tri potenciálne inšpirácie pre širšiu verejnosť ako byť vo svojom mikrosvete ekologicky dôslednejší. Každá forma má iné myšlienkové východisko. Línia nazvaná „Osobné“ pracuje s obľúbeným, ale už nenoseným odevom. Z jeho materiálu autorka vystrihne a realizuje aktualizovaný model, v podstate remake tej istej melódie v novom aranžmáne a vráti ho tak opäť do života spojeného s osobou majiteľa. A keďže ten príbeh je ozaj osobný, na výstave je prezentovaný nie fyzicky, ale zdokumentovaný na fotografiách.
Vystavený je ale druhý princíp recyklácie nazvaný RE. Tentokrát Jana Milatová látku z už vyslúžilých šiat nastrihá na tenké prúžky, z ktorých upletie celý alebo vhodné partie nového odevu. Hlavným motívom je opäť, síce v inej, ale stále enviromentálnej rovine, zmysluplné využitie materiálu, ktorého výroba prírodu už raz zaťažila.
Do tretice predstavuje „DIY“ – teda „Urob si sám“ kreatívny prístup pri navrhovaní tentokrát nových modelov, do ktorých ako geometrický vzor vykreslí strih a predznačí možnosť budúcej zmeny ako ďalšiu formu plnohodnotnej existencie odevu.
Jana Milatová, akokoľvek má široký tvorivý záber, je maliarkou. Spôsob ako rozmýšľa a to, čo prežíva vo vzťahu k prírode vyjadrujú vo voľnej polohe jej samostatné, do prostredia nezakomponované portréty kvetín. Hutné, skoro materiálne akvarely nadreálnej mierky s dôrazom na detail až apelatívne cielia na pozornosť , na uvedomenie si, že v prírode všetko so všetkým významovo a existenčne súvisí.
Nakoniec aj v tvorbe – nadhľad alebo odstup maliara vnáša na odevnú pôdu viac novátorstva, otvorenosti a kreatívnej ohľaduplnosti. Nezačína klasickou škicou modelu, dôležitý je pre ňu princíp, ktorý predstavuje cestu a tá sa dá uskutočniť na rôznych úrovniach, od skromných po luxusné. V rámci princípu postupuje od detailu k celku, utilitárne, so zmyslom pre nositeľnosť, bez snahy ohúriť. Cieľom je životné prostredie, nie vlastná exhibícia.
Xénia Lettrichová