IGOR MOSNÝ – OBLÚK BYTIA
Do priliehavého názvu výstavy – OBLÚK BYTIA – je zakódovaná základná myšlienka celého sympatického, vzácne vyzretého a koncentrovaného tvorivého programu sochára Igora Mosného. Siaha od mýtov, odkazov dávnych civilizácií a zvykov cez reminiscencie na krehký svet detstva až po protirečivú súčasnosť, aby autor rudimentárne vyjadril zložité dimenzie človečenstva. Zamýšľa sa nad oblúkom bytia – v metaforách, s ironickým podtextom vyjadruje paradoxy dnešnej doby, ale skúma aj historickú pamäť a podstatné dejinné udalosti, príbehy. S príznačnou fantáziou spája osobné s univerzálnym, minulé so súčasným, nadčasové s aktuálnym.
Jeho sochársky prejav je originálny, ľahko identifikovateľný a nezameniteľný. Vnútorná spriaznenosť s odkazom Galandovcov a blízky vzťah s Vladimírom Kompánkom jemne rezonujú v základnej filozofii jeho tvorby. Monumentálne i komorné sochy sú očistené na podstatu tvaru, myšlienky. Jeho hlavy, ľudské i zvieracie, postavy sú osobito štylizované, hieraticky strnulé akoby zakliate a zvečnené priamo v tom jedinečnom okamihu, kedy nám môžu svoje posolstvo priblížiť najsugestívnejšie a najpresvedčivejšie.
Mosného osobité sochárske vyznania – to sú tajuplné hlavy, ktoré na nás pôsobia ako symbol ľudského myslenia, poznania a túžob, ale aj rímske vestálky, strážkyne posvätného ohňa či impozantní králi a kráľovné. Pôsobivé zvieracie motívy zase priliehavo personifikujú naše vlastnosti či pripomínajú dávnoveké kulty a obrady. Magické brány, kyvadlá, božie muky a kaplnky otvárajú spomienky na časy dávno minulé a pôsobivé schody mocných nám naliehavo pripomínajú, že sa dá po nich vystúpiť do raja, ale aj prepadnúť do pekla.
Pre sochára je typické vynachádzavé a veľmi citlivé spájanie viacerých materiálov, najmä dreva, kameňa a kovu. V ich vzájomnom pôsobení vzniká a kumuluje sa zvláštne výrazové napätie. Do svojich jedinečných, kompaktných sôch neváha organicky a invenčne zakomponovať aj reziduá starých nefunkčných kovových fragmentov objavených niekde mimo dosahu nášho uhladeného a civilizovaného života, aby im vdýchol nové významy.
Autorovým favorizovaným materiálom je drevo. Jeho jemne vyhladené objemy i kontrastne vibrujúce plochy sú plné chvejivých dotykov sochárskych nástrojov a umelcových rúk. Drevo ako fascinujúca hmota, plná výziev, poskytuje autorovi širokú výrazovú škálu k definovaniu kontrapunkticky ladenej senzitívno-symbolickej a niekedy robustno-dramatickej reality. Vizuálne ozvláštnenie sôch dosahuje záverečnou majstrovsky zvládnutou mäkkou, citlivou polychrómiou.
Neodmysliteľnou súčasťou tvorby Igora Mosného sú kresby. V pôsobivých metaforách a znakoch zľahka a spontánne zaznamenáva súradnice ľudskej existencie – vzostupy i pády, rozporuplnosti, pochybnosti, ktoré nás determinujú a ovládajú. Jeho kontemplatívne modlitby, prievozníci, madony, sugestívne ženské, mužské hlavy, masky aj postavy a pútavé animálne motívy nám vo veľkom časovom oblúku citlivo sprítomňujú a prepájajú historické, mytologické, kresťanské kontexty s tými najsúčasnejšími. Sú bravúrne vytvorené a mäkko modelované tušom – stovkami pavučinových liniek, čiar, hustých čiernych šrafúr a ozvláštnené jemnými, kultivovanými plochami metalovej polychrómie a farieb, ktoré čoraz viac nadobúdajú na sympatickej sýtosti a intenzite.
Sochár Igor Mosný prichádza s novými námetmi, autentickými znakmi a tvaroslovím. Pre autora sú príznačné cit pre kompaktný, na podstatu redukovaný tvar, zmysel pre detail a až akási obradná strnulosť zobrazovaných motívov, v ktorých akoby sa zastavil čas. Neobyčajne zrelý, originálny a myšlienkovo bohatý prejav Igora Mosného, ktorý teraz môžete naplno vnímať a tešiť sa z neho, je nesporným prínosom pre súčasné slovenské vizuálne umenie.
PhDr. Danica Lovišková
