Autorský šperk sa ešte v minulom storočí vymanil z klasicky ponímanej spoločensky statusovej a dekoratívnej roviny. Na uvoľnené pole umelci rôznych výtvarných disciplín naviazali každý svojím vkladom dovtedy nevídané, nové a neaplikované podoby, materiály a obsahové polohy.
O šperku dnes môžeme povedať, že sa z neho stal objekt malých foriem. V porovnaní so sochou, kde sa často uplatňuje princíp, čím väčšia, tým pôsobivejšia, resp. s inštaláciou, kde býva jedna myšlienka vyjadrená plošne ozaj veľkoryso, pri autorskom šperku naopak platí o čo menší, o to obsahovo koncentrovanejší. Na ohraničenom miniatúrnom priestore inovatívnymi výrazovými prostriedkami podáva nekonvenčnú reflexiu života a spoločnosti.
To, čo som uviedla platí všeobecne. Cielila som však predovšetkým na šperkársku tvorbu vystavujúcich umelcov Kristýny Španihelovej, Jany a Petra Machatovcov. Tvorbu, ktorá sa aktuálne pretína v téme portrétu, ale u každého sa napĺňa vlastným obsahom a samozrejme i formou.
Kristýna Španihelová sa dlhodobo zaoberá rodinnou históriou a genealógiou. Z bohatého zdroja námetov ju tentokrát zaujala neobjasnená tragédia jej príbuznej Málky z obdobia 2. svetovej vojny. S cieľom zrekonštruovať a portrétne sprítomniť jej osobnosť, pospájala s archeologickou dôslednosťou ešte dostupné fragmenty poznania, reálií a autentických prvkov rodinného prostredia. Každý detail, obsahový, materiálový i tvaroslovný vklad má vo vzťahu k téme a jej stvárneniu svoje opodstatnenie. Náhode neprenechala žiadny priestor. Podľa jedinej dochovanej fotografie Málky zvolila dobovo charakteristický tvar oválneho medailónu pre väčšinu šperkov, ktoré potom materiálom dostáva vždy do iného významového kontextu. Odliate do zliatiny cínu a olova pripomínajú požité náboje, niektoré upiekla z miestnej rašeliny, do iných zakomponovala rozdrobené zvyšky základov rodinného domu či piesku z miesta, kde sa popravovalo. Ale použila aj motív výšivky otlačený v keramike či v perforovanom striebornom pláte, negatív oči a písma na celuloide, alebo využila symboliku perlete – v angličtine „Mother of Pearls“… a tak Kristýna postupne rôznymi približujúcimi a ilustratívnymi odkazmi vystavala v súbore šperkov pamäťovú mapu a portrétnu stopu Málky. Napriek veľmi osobnému prístupu k téme, prepožičala portrétnemu poňatiu širšiu významovú i komunikačnú platnosť.
Šperky Jany Machatovej priťahujú pozornosť klasickými technikami i súčasným výrazom a zároveň prekvapujú témou ukotvenou v otázkach spoločenského postavenia ženy. Problematiku autorka glosuje prostredníctvom vlastných spomienok a výstrižkov z dobovej tlače prvej tretiny a 80. rokov minulého storočia. Polemizuje s konvenciami spoločenského hodnotenia a ich symbolmi a kriticky sa stavia k spektru odporúčaných či nasledovania hodných ženských vlastností a činností. Novinové reklamy zaliate v epoxidovej živici tvoria základ kompozície, do ktorej Jana vkladá nový príbeh alebo ju dotvára figuratívnymi či abstraktnými prvkami, zvýrazňuje tvarovaným strieborným drôtom resp. plochou, akcentuje farebnými kameňmi a pripája veľavravné symboly diamantu v tvare jeho schémy. Konštrukciu objektu niekedy komponovaného obojstranne spevňuje strieborný drôt. Tvaroslovie, kompozícia, proporcie, materiálová skladba a výrazná predovšetkým figuratívna kresba – všetko spolu citlivo zrkadlí inšpiráciu a zhodne formuluje správu, svojho druhu filigránsku mms, ktorej žensky zainteresovaný odkaz sa dobre i s pobavením číta.
Je zrejmé, že čím je šperk adresnejší, tým viac sa vyhraňuje okruh potenciálnych nositeľov, stotožnených s jeho obsahovo i vizuálnou stránkou. Sochár Peter Machata ide ešte ďalej, šperky s nezameniteľnými a veľmi osobnými identifikačnými markermi tvorí vyslovene na mieru konkrétneho človeka. Jeho koncepcia predstavuje autentický portrét z iného uhla. Prostredníctvom skenu zachytáva presnú podobu ruky, prstov často aj s prsteňom alebo najnovšie i jazvy a ich upravený obraz využíva ako motív brošne, závesu a prsteňa. Svojím prístupom zámerne vyvoláva otázku k forme portrétu a paradoxne, tým že v šperku stvárňuje jedinečné fyzické črty, na ňu súčasne odpovedá. Petrov program má svoj vývoj, postupne si overuje možností od priameho dokumentovania k tvorbe zložitejších kompozícií rezaním a spätným skladaním skenu. reliéfnym frézovaním do plexiskla, tvarovaním do dreva, kombináciou materiálov, prácou s priesvitom, farbami a ich súhrou. Sochárske šperky bývajú robustnejšie a ťažšie. Je zaujímavé ako Peter s citom pre mieru, s ľahkosťou a v pôvodnom výraze preniesol svoj sochársky slovník, myslenie a rukopis do formátu šperku.
Kristýna,Jana a Peter striktne kráčajú po vlastnej ceste tvorivého výskumu a aj vďaka ním je unikátny autorský šperk bohatší o nové rozmery a ešte unikátnejší.
Xénia Lettrichová