Jana Korkošová Černá
CESTA… otvor seba
Vernisáž 7. 11. 2013 o 17.00 hod.
Úvodne slovo Xénia Lettrichová
foto © Martin Lettrich
Cestu nakomponovala do priestorov galérie ako plynulú inštaláciu zo svojich diel – kovových objektov, asambláží a pre Janin rukopis charakteristických fragmentov vecí minulých. Aj pri nich je dôležitá krása nedokonalosti, preto ju Jana cielene zachováva a nesnaží sa opracovanie perfektne dotiahnuť. Miesto toho ich revitalizuje, dáva im ďalší zmysel v podobe nového objektu.
Jej materiálmi sú železo, alpaka, striebro, perleť a každému z nich okrem primárneho pripisuje ešte vlastný symbolický význam. Hrdza železa zastupuje zem, ľahšie, lesklé materiály cestu nahor. Je to tým, že spiritualita a duchovná vzostupnosť prestupuje myslením a samozrejme celou tvorbou autorky. Fascinujú ju starožitnosti, pletené kabelky zo striebra i alpaky, kalichy, časti príborov, husle… nemusia byť zachovalé, často stačí len kúsok DNA. Rozvíja ich vo vizuálne príbuzných líniách. Kalichy tvoria vertikálne nosiče rôznorodo aranžovaných kompozícií, uzávery kabeliek sa v tom istom zmysle stávajú súčasťou závesných objektov, husle poníma tvarovo i významovo ako plató, na ktoré nainštaluje šperk.
Pracuje v istej protichodnosti k pôvodnému určeniu. S poetikou kontrastu a surreálnych väzieb. Synkretizuje celok s fragmentom a súčasnosť s históriou. Kombinuje rôznorodé materiály, ušľachtilé so surovými, tmavé so svetlými a pridáva farebný akcent, kombinuje lesk a mat, hladkú plochu a štruktúry alebo plnú plochu a hĺbku priehľadu do aktuálneho prostredia. Využíva náhodné podobnosti a ich schopnosť uvoľniť fantáziu diváka.
I keď sú vyskladané z komponentov s vlastným pôvodom, šperk, socha či objekty majú históriu, patinu rokov, nádych tajomnosti i vzácnosti. V malých formách a formátoch sú výrazovo i autorsky silné. Prelína sa v nich sochárske cítenie, objektové chápanie šperku a šperkové chápanie objektu. A všetko spolu hrá ako „spirituál kvintet“ Jany Korkošovej-Černej vo výtvarnej rovine.
Xénia Lettrichová
