Naďa Šimunová: Zo svetla do temnoty – z temnoty do svetla
Program oboch galérií Pálffyho paláca dlhodobo orientovaných na výstavy klasických výtvarných odborov, rozšírime v tomto roku o prezentáciu reštaurátorskej tvorby a výtvarné disciplíny z okruhu VŠMU. S rešpektom k problematike, ktorá je svetom samým o sebe vyžadujúcim odborné znalosti, je našim zámerom pripomenúť, že tieto umelecké odvetvia sú vo svojej podstate – myšlienkovým zameraním, imagináciou i vizuálnym spektrom – špecifickou syntézou viacerých výtvarných disciplín.
Začíname v Galérii Statua výstavou Zo svetla do temnoty – Z temnoty do svetla, ktorou predstaví svoju tvorbu kostýmová výtvarníčka Naďa Šimunová, absolventka ateliéru prof. Ladislava Vychodila a Ludmily Purkyňovej na katedre scénografie VŠMU. Začíname divadelným kostýmom, ktorý v sebe spája mnohotvárny javiskový jazyk s výtvarným jazykom odevného dizajnu a poznaním reálií a kultúry príslušnej doby i miesta.
Je zrejmé, že divadelné predstavenie je komplexné a svojím rozsahom monumentálne umelecké dielo, ktorého jednotlivé profesionálne zložky v ideálnom prípade spolupracujú s cieľom vyjadriť hlavnú myšlienkovú líniu hry spôsobom, akým ju režisér nastolil. Rozhranie daného inscenačného nastavenia a slobodné uplatnenie autorskej predstavy, je pôdorys na ktorom sa vo svojej tvorbe pohybuje Naďa Šimunová. Pôdorys, v rámci ktorého sa kostýmami autorsky podieľa na vizuálnom, obsahovom, emocionálnom i priestorovom vyznení inscenácie a významne napomáha naplniť jej zmysel. Autorkin rukopis reprezentuje svojská fúzia mladistvo rebelského štýlu a rozviatej barokovej opulentnosti, dôraz na výrazný, prepracovaný detail a skutočnosť, že kolorit kostýmov využíva často v rovine signálnych akcentov, podporujúcich prevládajúcu emóciu na scéne, ako aj charakter jednotlivých postáv.
Nadina cesta od počiatočnej predstavy k finálnej podobe kostýmu a jeho uplatneniu sa na postave predstaviteľa je zakaždým jedinečný príbeh, má svoje zákutia , vyžaduje si trpezlivosť, flexibilitu a tvorivé reakcie na dennej báze. Po rozpracovaní scenára a premyslení si kostýmov pre jednotlivé postavy, pripraví návrhy na realizáciu v divadelných dielňach, vyberie materiál, dohodne strihy… Jej návrhy majú formu výtvarne chápanej kompozície štylizovanej kresby, s materiálovými a farebnými vzorkami látok a graficky riešeným sprievodným textom. Je zrejmé, že ich považuje za rovnakom dôležitú rovinu osobnej výpovede ako výsledný produkt a že si na ich obsahovej i vizuálnej forme dáva záležať.
Naďa inštaláciu výstavy uchopila zo scénického uhla. Využila kulisy galerijných priestorov a exponáty usporiadala v slede zo svetla do temnoty, od adjustovaných návrhov ku hre Friedricha Schillera Fiesco ku kostýmu Kráľa Jána z rovnomennej hry Friedricha Dürenmatta a vygradovala späť smerom z temnoty do svetla . K dielam pripravila vysvetľujúce autorské popisky s odkazom na titul, divadlo i rok uvedenia.
Profesionálnu dráhu začala v trnavskom Divadle pre deti a mládež, pokračovala na Novej scéne a súčasne spolupracovala s televíziou a Kolibou na rôznych inscenačných a filmových projektoch. Na svojom umeleckom konte má množstvo inscenácií, pre ilustráciu – len na Novej scéne počet titulov prekročil tri stovky. Patrí k progresívnej generácii tvorcov akčnej scénografie, 17 rokov pôsobila ako pedagóg na Fakulte architektúry, angažuje sa organizačne i kurátorsky v profesijnom združení scénografov Pro Scéna. Inak povedané – pretlak elánu a zaujatia pri všetkom, čo súvisí s divadlom, ešte Nadi Šimunovej nedovolí spustiť oponu.
Xénia Lettrichová
