Bernardína Lunterová – Dobrý večer, keramika
Titul výstavy Bernardíny Lunterovej „Dobrý večer, keramika“ vyjadruje pohodu a dlhoročné partnerské prepojenie medzi umelkyňou a výtvarným médiom. Jej priestor na autorské vyjadrenie predstavuje trojuholník úžitkovej keramiky, sochárskej tvorby a kresby s maliarskymi zásahmi. V ich pomyselnom strede ako literárny spolučiniteľ figuruje zapísaný, a nie vždy zverejnený prúd myšlienok. Rovnako ako slovný sprievod, ani diela nie sú príbehové, nestvárňujú udalosti, ale osobitou poetikou preloženou do línie, farby a hmoty reflektujú prchavé sny, nálady a nápady každodennej skutočnosti i toho, čo ju presahuje. Hranice medzi disciplínami má autorka voľne priechodné. Svojim prístupom ich na jednej rozostiera a na strane druhej, prelievaním výtvarného výrazu medzi nimi, jednotlivé formy výpovede navzájom obohacuje.
Bernardínina – z dnešného pohľadu – už legendárna úžitková keramika s bielou glazúrou, čistými líniami a charakteristickým gulôčkovým dotvorením sa pohybuje na rozhraní dizajnu a voľnej tvorby. Bola navrhovaná pre malosériovú výrobu, ktorá však ešte začiatkom 90. rokov zanikla. I to je dôvod prečo každé pokračovanie v úžitkovej línii skôr posilňovalo voľnú modeláciu, tak ako ju predstavujú aj biele porcelánové misy, vázy či dózy s charakteristickým dekórom modrej farby vodnej hladiny, dekórom z ktorého dýcha maliarska grácia. Vo vzdušnej a pokojnej poetike a dokonca i v spomenutých guličkách (ktoré Bernardína nazýva pochodujúcou ryžou) je obsiahnutá základná vizuálna informácia o pôvode súčasnej kresby s maliarskym dotvorením, respektíve akvarelu kombinovaného s kresbou.
Je to jeden z príkladov toho ako jednotlivé polohy i všetko, čo sa v jej tvorbe v časovej postupnosti odohráva, na seba prirodzene nadväzuje a navzájom súvisí. Tak ako práce na papieri, aj keramická tvorba je vyvážene živená emocionalitou a predstavivosťou a modelovaná intuíciou. V nízkych keramických reliéfoch uplatňuje rôznofarebné škvrny a mnohotvárne štruktúry. A tým, že ich ešte aj osadzuje do rámov je zrejmé, že o nich uvažuje ako o keramických obrazoch. Teda ako o ďalšej forme prepojenia materiálov a médií, keramiky a maliarskeho vyjadrenia.
Mnohoročné technologické skúsenosti v keramike, cit k materiálu a využívanie daností, možností a vlastností pálenej hliny umožňujú autorke sústrediť sa na výtvarný zámer a kompaktnú formu. Modelovanie a tvarovanie z plochých plátov hliny na rôzny spôsob a ich spájanie predstavuje Bernardíninu typickú metódu podmanenia si priestoru, metódu ktorá v jej rukách dáva dielam svojský výraz. Pracuje s ňou vždy príslušnými postupmi v celom rozsahu svojej žánrovo rozmanitej tvorby. Od plošných k priestorovým dielam, od žardiniér, objektov komorných foriem a zadymovanej keramiky, k sochárskej tvorbe – k variáciám kubusoidných tvarov, závesným reliéfom a ak nie abstraktným, tak silne abstrahovaným plastikám. Len názvy diel ako „Stretnutie s oblohou“ či „Sny a túžby“, ktoré autorka však na výstave neuvádza, odhaľujú na čo pri ich tvorbe myslela a kam mierila a že skôr ako o námet, sa jedná o širšie pocitové podložie. O poéziu vyjadrenú v keramike a v kresbe.
S tvorbou Bernardíny Lunterovej sa stretávam už niekoľko desaťročí v rôznych časových odstupoch. Zakaždým ma utvrdí v poznaní, nakoľko je vo svojom kultivovanom prejave a jeho finese jedinečná a presvedčivá. Ako ju tá, ako hovorí „celoživotná hra“ baví a napĺňa a pritom sa na nič nehrá. Iba vždy keď príde do ateliéru, pozdraví – Pekný deň keramika.
Xénia Lettrichová
