Michal Šuda – Kocky sú hodené
Kým názorovo kompaktné dielo Štefana Belohradského je dnes už uzavreté, tvorba sochára Michala Šudu naopak pripomína rozvodnenú rieku, ktorá si stále hľadá cestu a jej hlavný prúd sa tak môže vplyvom meniaceho sa terénu osobných a spoločenských udalostí odkloniť od dovtedajšieho smerovania. Nielen preto, že ako výtvarník strednej generácie má pred sebou ešte veľký tvorivý priestor, ale i preto, že svojou tvorbou – v celom jej zábere -zoširoka reaguje na protiklady a protipóly v rozmanitých témach a podobách.
Zamýšľa sa nad prepojením stáleho a premenného, nad elementami pôsobiacimi proti sebe, silami, ktoré formujú či ovplyvňujú život človeka, jeho možnosti a fyzické limity, ale aj myslenie a postoj k hodnotám. So stvárnením a výrazom sa potom prispôsobuje už konkrétne zvoleným témam a súčasne aktuálnemu zaujatiu niektorým spôsobom sochárskej interpretácie, kde inklinuje rovnako ku geometrickej abstrakcii a minimalizmu ako k figuratívnemu prejavu.
Projekt s názvom „Kocky sú hodené“ – známym výrokom Caezara po prekročení rieky Rubicon – pojednáva o živote zoči voči nezvratnosti osudu. O prekročení hranice bez spiatočnej cesty, o prekročení brány času. Jeho stvárnenie autor imaginárne odvíja od antických Pompejí, kde v roku 79 n. l. fatálne výbuchy sopky Vezuv a následný niekoľkometrový vulkanický popol a sediment zakonzervovali mesto, stopy po jeho obyvateľoch a ich spôsob užívania si života na 16 a viac storočí.
Pompeje ako významový symbol Michalovi otvárajú dvere k autorskej
interpretácii antického sochárstva, fascinácia ktorým sa prelieva dejinami umenia podnes. Jeho najznámejším súdobým predstaviteľom, dokonca aj v kontexte s Pompejami, je pôvodom poľský sochár Igor Mitoraj, ktorého dva nadrozmerné objekty boli vďaka V. Hulíkovi vystavené v r.2008 v Bratislave.
Teda, zvolená téma legitimizuje vlastnú konfrontáciu s antikou a súčasne
vytvára formálny rámec pre stvárnenie klasicky pekného tela v zastavenom pohybe či polohe vyvolanej známymi okolnosťami. Kvôli hodnovernosti autor miesto modelovania sníma formu priamo z reálnych živých modelov. Následne postupným vrstvením roztopeného materiálu vytvára tenkú kovovú škrupinu figúry, ktorá má metódou spracovania vzbudiť ilúziu, že sa na nej podpísal čas. Získala patinu, je patrične zvetraná a len čiastočne dochovaná. Príbuzný a predsa iný spôsob realizácie si overil aj na symbolických postavách zhmotnených v celkovom polovičnom profile pre zmenu v epoxyde.
Zatiaľ čo uvedený prístup k formovaniu figúry a jej výsledná odľahčená podoba predstavujú nový výrazný moment v tvorbe Michala Šudu, spojenie fikcie a historickej udalosti, či inej danosti v spôsobe interpretácie autor uplatňuje dlhodobo. Ďalším znakom, ktorý sa v jeho tvorbe objavuje opakovane sú výrazné podstavce tvoriace súčasť sochy. Ich tvar, hmotnosť i stabilitu autor zapája do témy a využíva na zdôraznenie rozdielu či naopak akcentovanie vnútornej spojitosti.
Výstavou Kocky sú hodené Michal Šuda pridáva svoju stopu, vlastný
nášľapný kameň na pomyselnú Viu Appiu umelcov, nanovo spracovávajúcich a aktualizujúcich odkaz antického sochárstva.
Xénia Lettrichová
